pondelok 19. marca 2012

Opičky v porote?

     Dnes som bola na olympiáde z francúzskeho jazyka. Krajské kolo, druhé miesto, pekné nie? Aj tak ma však premklo mierne rozčarovanie. Vlastne skôr veľké ako mierne. Preto som sa pôvodne chystala napísať o tom, že "gorily" sú nielen v našej vláde, ale stretáme ich dennodenne. Napríklad na olympiáde z cudzieho jazyka. 
     Chcela som vám povedať o tom, že neprávom vyhral chlapec, ktorého učiteľka francúzštiny bola čírou náhodou v komisii pre našu kategóriu. Mohla by som vám napísať, že spomínaný chlapec nenapísal sloh na dostatočný počet slov, presnejšie napísal asi päť riadkov ( a to zaokrúhľujem smerom nahor), a pri ústnej časti nepovedal okrem oui, non, bonjour alebo ehmmmm il y a beaucoup d´hotel skoro nič. Vlastne okrem toho naozaj nepovedal vôbec nič. Našťastie, ako som si náhodou nepozorovane všimla, pani profesorka z trnavskej univerzity, ktorá mala spravodlivo hodnotiť naše výkony a motivovať tak študentov k väčšej snahe a záujmu o cudzie jazyky, uviedla jeho neschopnosť vytvoriť súvislú vetu, pozostávajúcu z iných ako už spomínaných slov, na pravú mieru. Pošepky povedala prísediacej porotkyni, že "on normálne aj hovoriť vie, len má asi nejaký stres alebo čo..." Veď áno, chudák chlapec, to sa veru musí zohľadniť, to by mal veľkú nevýhodu oproti ostatným súťažiacim, ktorí stres nemajú. Mohla by som vám povedať aj to, že okrem tohto chlapca tam boli minimálne dvaja ďalší ľudia, ktorí toho povedali oveľa viac, aj keď pod stresom boli. 
     Mohla by som písať aj o tom, že chodíme protestovať proti korupcii vo vláde a pritom mnohí z našich profesorov, rodičov alebo známych sú príliš ambiciózni na to, aby spravodlivo priznali víťazstvo iným a dotlačia nás k nemu aj keď my sami na to častokrát nemáme. Veľa ľudí by toto mohlo demotivovať, sklamať, rozhodiť alebo nahnevať. 
     O tomto všetkom by som vám mohla napísať, no ja som sa rozhodla napísať skôr to, že to vlastne nemá význam. Na čo by sa nad tým človek stále rozčuľoval, keď to tu jednoducho tak funguje a nezmení sa to práve preto, lebo osemdesiat percent národa má v sebe "gorilu" zakorenenú príliš hlboko.
     Mojou motiváciou k štúdiu jazykov teda nie sú olympiády a získané prvé miesta alebo diplomy, ale vedomie, že mi to otvára cestu, po ktorej utečiem do zahraničia a nebudem sa musieť nikdy vrátiť. :-)


Adela Liščáková

19 komentárov:

  1. ...tak velmi by som ta, adel, chcela podporit, ale momentalne sa zmozem asi len na to zazelat ti stastnu cestu... :(

    no ak nam nezostane aspon viera, nezostane nam uz naozaj nic...

    pt

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hej hej, ale tak vieme už dlhšie ako to tu funguje, takže to zase tak tragicky neberiem :-) len som sa chcela podeliť o myšlienku/skúsenosť...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Najistejšie by bolo utiecť niekam tam, kde by si mohla stretnúť len pravé gorily. R.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Dnes GORILA, v minulosti známosti a styky na patričných miestach, koľko vzsokoškolsky vzdelaných je vlastne nevzdelaných, keby...práve korupcia a známosti neboli fungovali a nefungujú aj ďalej, veď.... nech to nazývame akokoľvek je to stále v merite veci to isté, ak na niečo máš tak to krvopotne dokáž, nie svojimi schopnosťami, ale známosťami, je to pravda odveká, že šaty dělaj člověka... viem ako si sa cítila a ako to celé prežívaš, zažil som to na vlastnej koži a ešte stále aj dnes zažívam, človek zabudol, čím je človekom... SRDCE, LÁSKA A POCHOPENIE... a tiež časté ODPUSTENIE, aj keď nie všetko sa dá zabudnúť, ale rozhodne dá sa rozumne odpustiť, veĎ tie gorily sa vzájomne požerú a zničia časom aj samy. Veľa šťastia v krajších chvíľach života

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Slovenská spoločnosť je prehnitá.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. stastnu cestu. drzim palce.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. pekny clanok, je tam len jedna chyba. nie 80 percent, ale 90 percent. 90 percent zo vsetkeho je odpad. plati to vsade, aj u ludi. http://en.wikipedia.org/wiki/Sturgeon%27s_Law

    OdpovedaťOdstrániť
  8. ... "All animals are equal, but some animals are more equal than others"...

    Orwell: Animal Farm

    pt

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Jednému sa z toho dvíha žalúdok...Ale úplne najlepšie je, keď ti na súťaž príde chlapík (hádam to bol pedagóg) spolu s šiestimi deckami a prvé čo je, tak uteká za predsedníčkou poroty a zvíta sa s ňou takým spôsobom, že som v prvej chvíli nevedel, či to bol bozk alebo nám názorne predvádzal amputáciu mandlí...Aké prekvapenie, keď päť z týchto šiestich študákov odchádzalo zo súťaže s diplomami a notebookmi v rukách (to boli totiž prvé ceny)...Bože môj, aké nečakané!! A aké povzbudzujúce do ďalších rokov, na túto súťaž sa budúci rok určite zasa prihlásim, ale najprv si asi budem musieť pohľadať toho "správneho" pedagóga. Nuž, tvrdíte mi, že vraj SRDCE, LÁSKA, POCHOPENIE a ODPUSTENIE...hm, tak toto asi nikdy nepochopím, pretože správanie niektorých porotcov je nepochopiteľné. Ich konanie mi príde ako dajaká recesia. No úplné Osvobozené divadlo. Predstavte si na jednej strane našich učiteľov a rodičov, ktorí sa nám snažia vštepovať do hlavy, že podstivosťou najďalej zájdeš a na druhej strane tú porotu, ktorá udelí prvé miesto žiakovi svojej bývalej kolegyne a tým nám dáva do života nádherný obrázok o tom, ako to chodí v súčasnej spoločnosti, ktorej chtiac či nechtiac sme súčasťou a ktorú budujeme. Prepáčte mi ten výraz, ale týmto robia z nás všetkých úplných hlupákov. Koho mám milovať? Tých, čo mi zhnusili všetky súťaže? Koho mám pochopiť? Tých, ktorí ma presvedčili o tom, že nech sa človek snaží akokoľvek, vždy bude v tejto spoločnosti len za idiota? Komu mám odpustiť? Tým, čo o to nestoja? ...Lenže my s tým nič neurobíme a tak nám nezostáva nič iné, než sa nad všetkým povzniesť. Ale stále mi nedá pokoja to, či to všetko skúšať rok čo rok, znova a znova. Vždy si ale spomeniem na štvorveršie od Nezvala

    "Nechte si svoje státní ceny,
    nereflektuji na odměny.
    Já jsem svou cenu již vzal,
    když jsem své básně žil a psal."

    Tak Ti Adel prajem šťastnú cestu a ako by povedali W+V "Nashledanou v lepších časech!"

    J.Č.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Nebolo by od veci to postupit dalej. Na velkych gauneroch clovek mozno nema ale malych treba potierat, kde sa da.

    Neznasam protekcnost, lebo deformuje spolocnost.



    Michaelo

    OdpovedaťOdstrániť
  11. 30 rokov spat, okresne kolo recitacnych pretekov, uslo sa len tretie miesto, prve a druhe bolo obsadene - otecko je reziser, mama filmova producentka...

    25 rokov spat, celostatna sutaz, finalova ucast, ale nie stupne vitazov, a len tie isli na vytuzeny vylet....o 10rokov, tesne po revolucii, stretnete cloveka co vam povie "a coo, az take uzasne to nebolo..." "a ty si vyhral nieco? " ...aaaale co by, otec bol na UuuVee(KSC) :...STASTNU CESTU ! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Ahoj, jasne, si mlada, chod prec, na Slovensku sa to mozno nezmeni nikdy. Ja som tak uz urobila....

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Aj ja som bola v porote krajského kola OFRJ- v pondelo. V našej porote sme boli vyučujúce FRj ale súťažiaci neboli naši žiaci- čo je podmienkou pre výber členov poroty. A u nás vyhral chlapec z Lučenca, ktorý to vyhral aj vlani a pri tom ani jedna z poroty skúšajúcich sme ho nepoznali. Vieš , záleží na ľuďoch, ktorí súťaže typu Olympáda organizujú U nás V Banskobystrickom kraji je to férové, lebo to robia seriózni ľudia. Ver mi, robím to už roky, úroveň vedomostí aj jazykove zručnosti z roka na rok padajú, ale vždy sa snažím nechať vyhrať fakt toho najlepšieho- nie protekčného, ktorý nevie ani kam patrí a je tam len preto, lebo je tam jeho alebo jej profesorka, prípadne nejaký organizátor súťaže.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Ľutoval som Ťa, také niečo vie naozaj znechutiť, až kým neprišiel ten posledný odstavec. Však keď po doštudovaní chceš odísť a potom sa nikdy nevrátiť, tak vlastne zneužívaš peniaze tunajších daňovníkov a nikdy nič nevrátiš, ani nikdy nič tu nezlepšíš (napr. nebudeš vzorom totálne neprotekčnej učiteľky francúzštiny). Takže si sa tiež prihlásila do klubu takých menších goríl.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Tak takto:
    1. stazuj sa, je to svinstvo. Pokial budu ludia v podobnych situaciach suchat nohami a klopit zrak, tato krajina ostane v srackach, v ktorych sa nachadza.
    2. precitaj po sebe clanok a zamysli sa, ci si nahodou nespravila presne to, co si nechcela (mohla by som napisat, chcela som vam povedat)
    3. ako tu bolo spomenute, ak od pociatku tvrdis, ako z tejto krajiny zdrhnes, tak vlastne si trochu gorila aj ty, lebo zneuzivas system vo svoj prospech

    OdpovedaťOdstrániť
  16. A to si sa ešte nezmienila o Hviezdoslavovom Kubíne - krajskom kole z minulých rokov (t.r. ešte len bude v apríli) v Starej Ľubovni.... Nič neprofesionálnejšie som nezažila, prajem sa ísť pozrieť ako divák - ja som to tak urobila, zo záujmu, ani som neprednášala, ani som tam nikoho nemala. Jednoducho ma to zaujímalo...

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Nie nadarmo sa hovorí "Boj za spravodlivosť".
    Aspoň tvoj hlasný názor vyvolá diskusiu (aj to je spôsob boja), otázkou je či aj ZMENU (v myslení a konaní ľudí)?

    OdpovedaťOdstrániť
  18. tak to je haluz ze stafeta ma internetove vydanie! inak si v SME v sekcii vybrane blogy a clanky gratulacia! a ak mozes pozdrav anglictinarku Zahradnikovu ak este uci v Skalici (martin kašák)

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Adela, kam by si zo Slovenska utekala, ved si sucast tohoto systemu. V krajinach, kde sa toto nedeje, sa to nedeje len preto, lebo sa ludia ozvu a riesia taketo preslapy. My Slovaci sme narod holubici, ustrachany, krivdu ticho akceptujeme, pripadne vypisujeme blogy, ideme do ulic, ale ked treba investovat cas a namahu a tutu "tetu" za jej posobenie ponahanat pred jej nadriadenymi, tak radsej utekas k myslienkam o odchode z SK. Urob nieco pre Slovensko a nenechaj to len tak, lebo to vazena pani profesorka spravi aj na buduci rok, aj dalsi, a dalsi ... az do dochodku.

    Michal

    OdpovedaťOdstrániť