Keby ste prvého októbra náhodou zablúdili do skalickej Františkánskej záhrady, asi by ste si mysleli, že sa koná nejaká seansa dôchodcov so vstupom nad osemdesiat rokov. Pravdepodobne by ste sa čudovali aj hojnému počtu pomaľovaných tvárí, takže by ste zrejme prehodnotili svoje predošlé závery a zhodnotili to ako zraz postpubertálnych Indiánov na bojovom chodníku.
Žiaľbohu (či chvalabohu?), obidve vaše dedukcie by boli nesprávne. To sa iba gympláci prevážali po Skalici na traktore, ktorý - ako ináč - meškal, a hulákali: "Štvrtáci sú naši páni." a "Prváci sú bažanti."
Krik prvákov síce nebol taký presvedčivý ako množstvo farby na ich tvárach, ale slávnostný sprievod rozhodne vynikol. Pozornosť okoloidúcich pútalo hlavne originálne oblečenie, ktoré jasne prezrádzalo útok na skrine našich starých mám. Nechýbali ani cepy a ani kritika pani profesorky, ktorá poznamenala, že jej babka taká moderná nebola, a určite nenosila plyšový batoh na chrbte...
Kráľ školy bol, samozrejme, v sviatočnom kroji, podobne ako moderátori celého podujatia - švárna Paulína Rajčáková zo 4.B a Jozef Kollár z oktávy.
Polooficiálny názov akcie označoval prekvapivo "cudzokrajný" termín Roľnícke družstvo. V družstve totiž, aj napriek finančnej kríze, práve prebiehal nábor nových členov, ktorí ale museli preukázať určitú zručnosť v oboroch ako chytanie sliepok alebo stráženie kráľovho králika. Ak však talent prváka zostal pred obecenstvom skrytý, čakala ho chutná odmena v podobe tajomného nápoja, ktorého recept poznajú len vedúci družstva. Pre verejnosť aj naďalej zostáva tajomstvom.
Všetkých uchádzačov o miesto v družstve verne povzbudzovalo JRD Dojč - Jednotné roľnícke družstvo Dojč. Avšak, ani kolegiálne víkriky typu: "Nápoj! Nápoj!" nedokázali účastníkov zahriať na toľko, aby zabudli na modré pery. Jediné relatívne teplejšie miesto bolo WC, ktoré bolo plné ľuďmi rôzneho typu - dojičky, urastený družstevníci a veľmi veľa prvákov. Tí imatrikuláciu zažili po prvýkrát, tak dúfame, že sa im páčili.
Všetci študenti sa potom išli svorne zahriať tam, kde im je najlepšie, kde páni profesori nečíhajú a kde sa celý Gympel nikdy nedá naraz...
