Láska. Čo to vlastne je? Mnohí z nás si určite položili
túto otázku. Priznám sa ani ja neviem odpovedať. Každý z nás raz
miloval i bol milovaný, všetci sme raz zablúdili pohľadom na toho, kto
sa nám páči. Odkedy sme sa tu zjavili, vyvinuli, boli prinesení alebo
ktovie čo to bolo na počiatku, sa zaoberáme hlavne láskou a to vo
väčšine prípadoch až prehnanou. S jedným však súhlasím. Láska sa nedá
vysvetliť nejakým vzorcom, ktorý používame na chémii, matematike alebo
fyzike. Nedá sa ju naučiť.
Láska je ako vtáča. Kým dospeje, preletí mnohými krajinami
a vystrieda mnoho priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje
hniezdo. Keď mu ho sfúkne vietor, nevzdá sa a na záveternej strane si
vybuduje nové, oveľa pevnejšie, ktorým nepohne ani víchrica. O tom je
láska. Každý neúspech človeka poučí, a zároveň i vyprovokuje, a bude
milovať stále viac a viac. A čím viac bude ľúbiť, tým viac si bude
priať, aby i on bol milovaný. Láska, priateľstvo, bolesť a nenávisť
patria k sebe. Z priateľstva sa môže vyvinúť láska, ale z lásky
priateľstvo nie. Keď sa človek zaľúbi do nesprávneho človeka, tak
chyby nevidí. Neverí ničomu zlému a radšej tomu ani veriť nechce. Chce
ho mať takého, aký je v jeho predstavách. Láska dodáva odvahu,
optimizmus, zbavuje človeka pocitu samoty, uľahčuje prekážky,
vykonávanie tej najťažšej práce, robí život pekným a keď nastanú
roztržky, prekážky, keď pominie ilúzia, láska vie dodať silu, rozvahu
a trpezlivosť prekonať všetko. Má chuť čokolády. Raz je sladká a priam
sa vám rozpúšťa na jazyku, inokedy tvrdá a horká, že si na nej idete
zuby vylámať. Aj tá najtvrdšia čokoláda však raz zmäkne a všetci ju
budú chcieť. Je to niečo ako kolotoč pre dvoch. Nasadnete naň
spoločne, i keď popredu viete, že vaša cesta nebude vždy posiata
ružami a ste ochotní prekonať všetko. Na ceste životom vás nejeden raz
stretne aj bolesť. Tieto dve slová sú ako siamské dvojčatá. Ani jedna
nemôže existovať bez tej druhej. Dokážu všetko dať, no zároveň i
vziať. Srdce nevie rozprávať a predsa cíti, nerozumie a predsa miluje.
Či si to už uvedomíme, alebo nie, niekde vnútri žije.
Jedno príslovie hovorí: ,,Zázrak nie je lietať vzduchom či
chodiť po vode, zázrak je chodiť po zemi." Ja hovorím: ,,Zázrak nie je
pochopiť lásku, zázrak je dávať ju ďalej bez očakávaného návratu."
Kristína Ambrúzová 1.A
