Studňa času

Bol neskorý piatkový večer keď sa doktor Thomas vytrácal zo svojho
obľúbeného podniku a na predmestí  Londýna. Doktor sem chodieval
vždy na pohárik whisky aj s priateľmi  , no tento večer sa doktorovi
zdal akosi čudný, a to bol aj dôvod prečo doktor usúdil že pôjde
domov skôr ako bolo jeho zvykom. No čo to je domov ? Už niekto
niekedy definoval slovo domov ?  Je domov  to čo vám hovorí  pane ?
Alebo  je domov  to , kde na vás čaká teplo rodinného kozuba ? Pre
doktora Thomasa to bolo určite to prvé . Hoci bol vo pracovnom
živote veľmi  uznávaný  a to preto že pracoval na jednej z
najlepších  Londýnskych  nemocníc  ako  neurochirurg  a vo  svojom
odvetví  bol  nenahraditeľný, jeho  osobný život bol jedno veľké
fiasko. Doktor nemal ani ženu ani deti takže nemal s kým užívať
svoje veľké bohatstvo. Keď doktor kráčal smerom k domu zrazu zastal
a zarazil sa. Pred jeho domom stála studňa.  Doktor Thomas to najprv
pričítal tej whisky čo vypil no ako sa díval, tak sa díval studňa
tam stále bola. Nuž doktor podišiel bližšie chcel sa nahnúť a

pozrieť do nej , no ako bol v mierne podnapitom stave stratil stabilitu

a prevalil sa do nej. Ako do nej padal videl čoraz viac jasnejšie
svetlo , že musel zavrieť oči. Keď ich otvoril ocitol sa v byte. No
toto nebol ten krásny, moderne zariadený byt v centre Londýna  kde
doktor žil v súčasnosti.  Toto bol byt z jeho mládežníckych čias
keď ešte študoval medicínu, keď bol ešte tak mladý a šťastne
zaľúbený. Kde to som ? Čo sa to stalo ?
Doktor bol z toho v šoku vôbec  tomu nerozumel než na stole uvidel
starý, potrhaný kalendár a na ňom dátum 19. augusta 1952. To bol
dátum kedy zomrela jeho milovaná z dôsledku havárie vlaku v ktorom
sedela. Doktor nevedel čo tu robí a ako sa sem dostal, vedel len
jedno, že druhý krát už tú bolesť straty milovanej osoby cítiť
nechce. A tak sa aj stalo doktor skutočne zachránil svoju milovanú,
správou adresovanú železniciam ohľadom pokazenej koľaje. Doktor
nakoniec zostal žiť v tejto dobe, ale doposiaľ nevie ako sa to mohlo
stať a nikomu to tiež nevravel pretože by ho ľudia považovali za
blázna. Je len rád že sa mu studňa času zjavila. A pre nás
ostatných platí : Nespoliehajme sa nato  že sa nám takisto ako
doktorovi  zjaví studňa času  ale žime každý deň tak akoby mal
byť náš posledný.


Kevin Richter
I.A