Bedári

 Victor Hugo

Dej tohto románu z konca 19. storočia sa odohráva vo Francúzsku a opisuje život Jeana Valjeana- muža, ktorý sa stal galejníkom kvôli krádeži kúska chleba pre choré dieťa svojej sestry. Po dvadsiatich rokoch tvrdej práce a krutého zaobchádzania je prepustený na slobodu. Na svojej ceste (pravdepodobne domov) sa snaží ubytovať v hostinci, alebo len v  stajni, ale nikto ho nechce prichýliť, pretože je až do konca života označený "nálepkou" "zločinec". Jedného večera ho prichýli kňaz- dá mu najesť, ponúkne miesto na prespanie. Neskôr mu však Jean ukradne striebro a utečie. Na úteku ho však chytia dvaja strážnici a privedú späť ku kňazovi, vraj im Jean Valjean povedal, že kňaz mu to striebro daroval. Kňaz ale prekvapivo Jeanovu lož potvrdí a ponúkne mu ešte aj strieborné svietniky so slovami, aby za pomoci týchto cenností začal lepší život. Jean Valjean tak aj urobí. Roztrhá svoje staré doklady a o osem rokov neskôr vystupuje ako vážený starosta. Je podnikateľom a vlastní malú firmu.

Tu pracuje Fantine- mladá matka, ktorú opustil manžel a bola nútená odísť od svojej dcéry- malej Cosetty- a začať pracovať, aby potom mohla poslať zarobené peniaze krčmárke a krčmárovi, ktorí sa o malú Cosettu starali. Avšak, Fantine je prepustená a vyhodená na ulicu. Súrne potrebuje peniaze a tak najskôr predá svoje vlasy, potom zuby a nakoniec je nútená pracovať ako prostitútka. Nie je na to hrdá, ale pre svoje dieťa matka urobí čokoľvek, obzvlášť, keď nemá na výber. Jeden večer, keď odmietne "obslúžiť" jedného muža, ktorý sa potom snaží vydupať si svoje požiadavky násilím, čím si vyslúži akurát tak facku, ju tento muž obviní z napadnutia a chce ju udať polícii. Na miesto však príde starosta/Jean Valjean a ten Fantine spozná a chorú ju odnesie do nemocnice. Predtým, ako Fantine zomrie, jej sľúbi, že nájde Cosettu a postará sa o ňu. Svoj sľub dodrží a malú Cosettu nájde, zaplatí krčmárovi a krčmárke dlhy a odvedie ju preč, avšak je nútený sa s ňou celé roky skrývať pred Javertom, policajným prefektom, ktorého spoznal už ako galejník.

O niekoľko rokov neskôr sa vo Francúzku spustí vlna revolúcií. Jedného dňa, keď sa Jean Valjean prechádza po ulici s Cosettou, narazí na krčmárovu rodinu, ktorá je na tom finančne veľmi zle. Krčmár Jeana spozná a pýta si od neho ďalšie peniaze, čím urobí na ulici veľký rozruch. Blízko sa nachádza Javert, ktorý na miesto okamžite príde. Jean aj s Cosettou rýchlo odídu preč, ale to nezabráni tomu, aby sa do Cosetty zaľúbil Marius- mladý revolucionár. Ten neskôr požiada Eponine- krčmárovu vlastnú dcéru, aby Cosettu našla. Eponine sa nenechá dlho prosiť, a tak urobí, ako ju Marius žiada. Eponine nájde dom, kde Cosetta býva a privedie tam aj Mariusa, ktorý sa s Cosettou neskôr aj stretne.

                V ten večer Jean povie Cosette, aby sa rýchlo obliekla a zbalila si veci, vraj sa musia zasa posunúť ďalej. Cosetta prostestuje, ale nemá príliš na výber. Tak teda rýchlo napíše Mariusovi list so svojou novou adresou a dá ho Eponine. Ale čo by to bol za príbeh lásky, ak by tu nebol niekto nešťastne zmilovaný? Do Mariusa totiž nie je zaľúbená len Cosetta ale aj Eponine, ktorá Mariusovi list nedoručí.

Ale to už vypukne revolúcia, kedy Marius nedokáže opustiť svojich priateľov a pridá sa k stavaniu barikády. Pri útoku vojakov snažiacich sa potlačiť revolúciu sa ho snaží zastreliť jeden vojak, čoho si Eponine všimne a namieri vojakovu zbraň proti sebe. Pred smrťou však ešte dá Mariusovi list od Cosetty a potom zomiera v Mariusovom náručí. Ten, po jeho prečítaní, pošle svojho malého priateľa s odkazom pre Cosettu na adresu, ktorú mal napísanú v liste. Ale odkaz prevezme Jean Valjean a prečíta si ho, čo ho motivuje k tomu, aby sa prešmykol za barikádu k Mariusovi a dostal ho odtiaľ živého, aby bola Cosetta šťastná. A tak aj urobí. Zachráni Mariusov život tým, že ho odnesie kanalizáciou preč od miesta tohto krvavého masakru.

Dá sa povedať, že tento príbeh nekončí šťastne. Ale aspoň pre Cosettu a Mariusa má šťastný koniec. No posúďte sami: Javert spácha samovraždu, Eponine zastrelia, pri revolúcii zavraždia mnoho mladých ľudí, medzi nimi aj malého chlapca, Jean Valjean zomiera v kláštore a krčmár s krčmárkou určite nemajú šťastný osud.

V tomto muzikále/románe sa stretáva láska a nenávisť, dobrosrdečnosť a egoizmus a veľa ďalších rôznych protikladných vecí. Určite by som si chcela prečítať knihu, pretože pre mňa platí, že ak plačem pri filme, pri knihe mi budú stekať po tvári Niagarské vodopády. A popri tom, že si poplačem, si rozšírim aj slovnú zásobu a obohatím svoj čitateľský zoznam tým, že naň pridám toto významné dielo francúzskeho spisovateľa. V poslednej dobe zisťujem, že klasická literatúra je oveľa lepšia ako tá súčasná. Je zrejmé, že niektorí spisovatelia predstihli svoju dobu, napríklad Bram Stoker a jeho Dracula alebo Sir Arthur Conan Doyle a Sherlock Holmes. Tieto tituly sú všetkým známe tak ako Shakespearove dielo Rómeo a Júlia, ktoré je viac ako 420 rokov staré, ale napriek tomu stále živé. Dielo Bedári, alebo po francúzsky Les Misérables, nepatrí k tým známym, ale aj tak dokáže zaujať- či už veľmi dobre prepracovaným príbehom, postavami, alebo búrlivým prostredím revolúcií.

Musím povedať, že je to jeden z najlepších muzikálov, ktoré som videla a to ch poznám veľa. Možno nie tých klasických, ale snáď sa medzi ne počítajú aj tanečné a hudobné filmy. Nuž, čo mám robiť, keď nič klasické online nenájdem? Asi budem musieť lepšie hľadať. Možno nájdem niečo, čo by ma príbehom chytilo za srdce. Ale tento muzikál nastavil latku príliš vysoko, takže pochybujem, že ho v najbližších rokoch niečo predbehne...

                        Veronika Dermíšková , kvarta

Obchod na korze (recenzia)

    

     Obdobie druhej svetovej vojny, holokaustu, no i života vtedajšieho obyčajného človeka 

inšpirovalo mnoho autorov a bolo námetom na rozličné knihy, filmy i dokumenty. Vojna sa

dotkla každej časti nielen spoločenského, ale aj umeleckého života, prostredníctvom ktorého

sa nám snaží ukázať všetky krutosti a najmä jej nezmyselnosť. Približuje tak svoju realitu

hlavne pre budúce generácie, ktoré si jej hrôzy dokážu len ťažko predstaviť.

    Veľmi významným dielom, ktoré spadá do tejto kategórie, je najmä pre nás Slovákov Obchod

na korze. Autorom pôvodnej novely je Ladislav Grosman, slovenský Žid, ktorý prežil vojnu.

Na námet jeho diela v roku 1965 natočili rovnomenný film, ktorý sa stal slávnym najmä

vďaka svetovému oceneniu Oscar za najlepší cudzojazyčný film za rok 1966. Vo filme hviezdil

Ján Kroner a poľská herečka Ida Kaminská. V marci 2014 mal v divadle Nová scéna premiéru

muzikál, ktorý nesie tiež názov Obchod na korze a je založený na rovnakej predlohe L. Grosmana.

     Dej sa dohráva v malom slovenskom meste počas druhej svetovej vojny, konkrétne v roku

1942. Tento rok je z historického hľadiska medzníkom, kedy sa z nášho územia začali

deportovať tisícky Židov. Hlavným hrdinom je obyčajný stolár Tóno Brtko, ktorý je

znechutený vojnou a zmätený z demoralizovanej situácie vo svete. Vďaka švagrovi, ktorý je

miestnym veliteľom Hlinkovej gardy, sa stáva arizátorom malého obchodu s galantériou.

Jeho majiteľkou je stará židovská vdova Rozália Lautmannová. Najväčšiu radosť z tejto

skutočnosti má Tónova manželka Evelína, ktorá sa celý život túži dostať medzi spoločenskú

smotánku. Tóno však nedokáže ublížiť starej židovke, má výčitky svedomia a nešťastnou

náhodou zaviní jej smrť. Túto situáciu nedokáže zniesť a celá dráma končí jeho smrťou.

     Dosiahnuť úroveň „oskarového“ filmu nie je vôbec jednoduché a preto mnohí s napätím

čakali ako dopadne nové muzikálne prevedenie. Skláňam sa pred režisérom Petrom

Oravcom, ktorý mal do detailu všetko premyslené. Veľmi pôsobivý dojem malo premietanie

exteriérových prvkov na scénu a následné striedanie s interiérom, čo dosiahlo optické

zväčšenie javiska a vtiahlo diváka ešte viac do deja. Vo filme Tóna stále sprevádza jeho psík

Esenc, ktorý však nechýbal ani na javisku. Svoju „rolu“ zahral vskutku bravúrne a bol

oživením celého predstavenia. Prvé dejstvo muzikálu bolo hrané s ľahkosťou a malo

humornejší charakter. Dej sa začal stupňovať v druhom dejstve, ktoré bolo skôr dramatické

a vrcholilo hraničnou životnou situáciou hlavnej postavy. Vďaka mobilným kulisám

a parostroju sa divákom v závere predstavenia naskytol veľmi impresívny pohľad na Židov

smerujúcich do plynovej komory. Na tvárach divákov vtedy prevládal vážny a súcitný výraz.

     Osobitnú pochvalu si zaslúžia výkony hercov, najmä Ondreja Kovaľa v role Tóna Brtka

a Zuzany Kronerovej, ktorá predstavovala Rozáliu Lautmannovú. Ostatné herecké výkony ako

i spievané partie boli tiež veľmi uveriteľné a kvalitné. Isté časti muzikálu sa od filmu líšili,

napríklad postava miestneho hlásnika Pitiho bola zároveň rozprávačom, ktorý uviedol

divákov do časového obdobia predstavenia a komentoval dej. Taktiež záver deja sa nekončí

ako vo filme- obesením Tóna, ale hlavný hrdina skočí pod vlak, ktorý je tiež premietaný na

scéne ako mnohé veľkorozmerné prvky. Zaujímavo vymyslené boli časti, kde si Rozália

spomína na svojho manžela. Jeho obraz visiaci na stene miestami „ožije“ a herec, ktorý ho

predstavuje sa jej prihovára.

     Muzikál rovnako ako i film Obchod na korze stojí za to vidieť, preto odporúčam navštíviť

divadlo Novú scénu. Prežijete plnohodnotný umelecký zážitok a budete obohatení o jedno

skvelé predstavenie.

Barbora Vizváryová, 4.C