Dlho očakávaná premiéra
„Čakárne“
Dňa 27.6. 2013
sa v DK v Skalici uskutočnila premiéra divadelnej hry Čakáreň alebo
Dobrý človek ešte žije. Táto hra bola v poradí už treťou hrou, ktorú
naštudoval Divadelný spolok F.K. Veselého pri Gymnáziu F.V. Sasinka v Skalici.
Hra mala veľký úspech, čo dokazuje najmä skutočnosť, že veľká sála domu kultúry
bola, ako aj v prípade hry predchádzajúcej, úplne plná.
Dej tejto
divadelnej hry, ako aj deje hier minulých, sa odohrával opäť v 30. rokoch
minulého storočia. Avšak je dôležité povedať, že tentoraz nebola hra výlučne
realistická, no dejovú líniu autorka tentoraz posunula do roviny symbolizmu,
ktorú bolo možné badať od začiatku až do úplného konca. Toto zaujímavé
spracovanie, v ktorom nechýbal ani scénický tanec, zapôsobilo na divákov
veľmi pozitívne.
Ako už bolo
vyššie spomenuté, dej sa odohráva v roku 1937. Celá hra je situovaná do
„čakárne“, no nie hocijakej, je to čakáreň, ktorú trvalo obývajú Dobro
a Zlo. V čakárni sa deň, čo deň hromadia duše mŕtvych, ktoré si potom
medzi sebou Dobro a Zlo rozdelia. Jedného dňa medzi nimi dôjde ku
konfliktu, výsledkom čoho je stávka. Stavia sa o to, či ešte existuje
dobrý človek, osoba, ktorá by nebola poznačená žiadnym hriechom. Jedného dňa sa
v čakárni objaví sedem mŕtvych, sedem duší, ktoré si medzi seba majú Dobro
a Zlo rozdeliť. Vysvitne však, že Zlo týchto sedem mŕtvych pozná, pretože
u nich kedysi pracovalo. Dobro je dušami nadšené a hneď by si najradšej všetkých 7
duší zobralo do neba. Opäť dôjde ku konfliktu, ktorý vyústi do situácie, kedy
postupne začnú všetky duše odkrývať masky dokonalosti a ukážu divákom
svoju pravú tvár.
Je dôležité
podotknúť, že spolok sa od minulého roka rozrástol. Aj tento rok sa však
členovia spolku veľmi dobre popasovali s jednotlivými charaktermi, ktoré
mali predstavovať. Hneď v úvode hry sa nám predstavil Viktor Hlúpik, ktorý
stvárnil Dobro a spolu s ním Alexandra Bolfová, ako jeho protiklad,
Zlo. Novými členkami súboru sú Klára Dermeková, ktorá sa nám predstavila
v úlohe mladej a vypočítavej manekýnky a Klaudia Bohunická,
ktorá si zahrala jednu z dcér. Taktiež nováčikom bol Ľubomír Gorbatenkov,
ktorý stvárnil postavu bojazlivého a neskúseného profesora. V úlohe
matky sa nám predstavila Miriam Límová, otca stvárnil Anton Mihál, záhradníka
Denis Marek, chyžnú Mária Balážová a druhú dcéru Silvia Biskupičová.
Ako bolo
povedané už na začiatku, „Čakáreň“ sa od minulých hier v mnohom líšila. Či
už to boli kostýmy, ktoré boli jednoduché, avšak vystihovali podstatu
a istú uniformitu, ktorá je na onom
svete a na ktorú chcela autorka poukázať. Taktiež hudobný repertoár
bol mierne pozmenený a obohatený
o klasickú hudbu, mohli sme počuť skladby velikánov akými sú napr. Ravel,
Šostakovič, Gershwin, Čajkovský a pod. Posmrtnú atmosféru, či ako to
nazvať, ešte viac podtrhovalo nasvietenie javiska, o ktoré sa postaral
Tomáš Ujhelyi. Samozrejme, nesmieme zabúdať ani na šepkárku Nikolu Regáskovú,
ktorá musela byť stále v strehu.
Na záver
predstavenia bolo možné vidieť dvojitý standing ovation. Jeden patril našim
divadelníkom a ten druhý p.p. Jozefovi Špačkovi, ktorý bol gestorom
Divadelného spolku F.K. Veselého a ktorý už predtým avizoval, že školský
rok 2012/2013 je posledným rokom jeho pôsobenia v našom gymnáziu. Preto sa
členovia spolku rozhodli, že toto divadelné predstavenie odohrajú na jeho
počesť a venujú mu ho. Myslím, že hovorím za všetkých, keď poviem, že na seba môžu byť
všetci členovia spolku právom hrdí, pretože odviedli kus tvrdej a poctivej
práce, ktorú diváci ocenili. My zároveň dúfame, že to nebolo posledné
predstavenie „Čakárne“ a že sa môžeme v nasledujúcich mesiacoch tešiť
na reprízu.
Romana Fondrková
