Odkiaľ
a kam ? Nikdy pred tým som sa nezamýšľal nad tak jednoduchou
a súčasne tak zložitou otázkou. Nie som ten typ človeka, ktorý by
v otázke hľadal prenesený význam a prečo by som i mal? Bol som
renomovaný doktor práv, mal som tesne po päťdesiatke a plnými dúškami som
si vychutnával úspech a peniaze. Hoci som mal „len“ päťdesiat rokov,
nečakal som už od života nič závratné. Bol som spokojný, pretože som si splnil úlohu, ktorú som si vytýčil ako
najdôležitejšiu.
Dal som obom mojim synom plnohodnotné vzdelanie. Obidvaja sa stali tiež doktormi, no v medicínskom obore.
No nie nadarmo sa vraví, že nič nie je zadarmo. Za to, kým som sa stal a tým pádom, že som si mohol dovoliť tie najlepšie školy pre svojich synov, som zaplatil pridraho...manželstvom.
Bol som vorkoholik a uznávam, že som mal trošku poprehadzovaný rebríček hodnôt a priorít. Rozvod prebehol stroho a bez akýchkoľvek prekážok. Manželka sa ma stále pýtala: „Odkiaľ a kam každý deň ideš ?“ Pomyslel som si, čo je to za hlúpu otázku a jednoducho som jej povedal, že predsa každé ráno chodím z domu do práce. Manželka len neveriacky pokrútila hlavou a poznamenala: „Nie, to nie je správna odpoveď. Ale ak to niekedy zistíš, môžeme ešte k sebe nájsť cestu, no teraz je to vylúčené.“ Bolo to asi pred 10 rokmi. V tej dobe som pracoval ako sudca. Nerád spomínam na tieto časy. Boli to pre mňa obrovské muky, keď som rozhodoval veľké rozsudky a denno-denne som ľudí, mladých aj starších posielal na „ťažké“ roky do väzenia. Vadilo mi, že práve z mojich úst musel vyjsť ortieľ, po ktorom som v očiach odsúdeného videl smútok a beznádej a v očiach príbuzných odsúdeného zasa zúfalstvo. Povedal som si, že to jednoducho musí skončiť. Posledný rozsudok, ktorý som však odklepol, bol asi najhorší, aký kedy vyšiel z mojich úst. Odsúdil som mladého človeka za vraždu. Bol poslaný do väzenia na 10 rokov. Keď odchádzal zo súdnej siene, dušoval sa mi, že to jedného dňa oľutujem.
Pred pár týždňami som začal dostávať výhražné listy. Nedával som tomu veľký význam, pretože som ich už zopár dostal aj pred časom. Avšak onedlho som si všetko spočítal a uvedomil. Išlo o toho človeka, ktorý mi prisahal odplatu. A tak sa aj stalo. Uniesol moju exmanželku a žiadal výkupné, ktoré som, samozrejme, okamžite zaplatil. I keď ho neskôr dopadli a značnú časť peňazí mi vrátili, ujmu a strach ktorý som prežíval, mi to nevynahradí. Krátko po tomto incidente sme sa s exmanželkou k sebe vrátili a ja som konečne pochopil, ako to vtedy myslela. Manželku hlavne zaujímala prvá časť vety so slovom odkiaľ. A ja dnes viem, že som odchádzal od rodiny. Ak sa mám zamyslieť nad otázkou odkiaľ a kam, môj názor je odlišný. Vari si ju možno vysvetliť z materského lona do rakvy ? Nie, povedal by som, skôr zo štartu do cieľa. V živote sa určite nájde niekto taký, kto nám pomôže postaviť sa na ten povestný začiatok, no dostať sa do cieľa, to je úloha, ktorá je len a len na našich pleciach.
Dal som obom mojim synom plnohodnotné vzdelanie. Obidvaja sa stali tiež doktormi, no v medicínskom obore.
No nie nadarmo sa vraví, že nič nie je zadarmo. Za to, kým som sa stal a tým pádom, že som si mohol dovoliť tie najlepšie školy pre svojich synov, som zaplatil pridraho...manželstvom.
Bol som vorkoholik a uznávam, že som mal trošku poprehadzovaný rebríček hodnôt a priorít. Rozvod prebehol stroho a bez akýchkoľvek prekážok. Manželka sa ma stále pýtala: „Odkiaľ a kam každý deň ideš ?“ Pomyslel som si, čo je to za hlúpu otázku a jednoducho som jej povedal, že predsa každé ráno chodím z domu do práce. Manželka len neveriacky pokrútila hlavou a poznamenala: „Nie, to nie je správna odpoveď. Ale ak to niekedy zistíš, môžeme ešte k sebe nájsť cestu, no teraz je to vylúčené.“ Bolo to asi pred 10 rokmi. V tej dobe som pracoval ako sudca. Nerád spomínam na tieto časy. Boli to pre mňa obrovské muky, keď som rozhodoval veľké rozsudky a denno-denne som ľudí, mladých aj starších posielal na „ťažké“ roky do väzenia. Vadilo mi, že práve z mojich úst musel vyjsť ortieľ, po ktorom som v očiach odsúdeného videl smútok a beznádej a v očiach príbuzných odsúdeného zasa zúfalstvo. Povedal som si, že to jednoducho musí skončiť. Posledný rozsudok, ktorý som však odklepol, bol asi najhorší, aký kedy vyšiel z mojich úst. Odsúdil som mladého človeka za vraždu. Bol poslaný do väzenia na 10 rokov. Keď odchádzal zo súdnej siene, dušoval sa mi, že to jedného dňa oľutujem.
Pred pár týždňami som začal dostávať výhražné listy. Nedával som tomu veľký význam, pretože som ich už zopár dostal aj pred časom. Avšak onedlho som si všetko spočítal a uvedomil. Išlo o toho človeka, ktorý mi prisahal odplatu. A tak sa aj stalo. Uniesol moju exmanželku a žiadal výkupné, ktoré som, samozrejme, okamžite zaplatil. I keď ho neskôr dopadli a značnú časť peňazí mi vrátili, ujmu a strach ktorý som prežíval, mi to nevynahradí. Krátko po tomto incidente sme sa s exmanželkou k sebe vrátili a ja som konečne pochopil, ako to vtedy myslela. Manželku hlavne zaujímala prvá časť vety so slovom odkiaľ. A ja dnes viem, že som odchádzal od rodiny. Ak sa mám zamyslieť nad otázkou odkiaľ a kam, môj názor je odlišný. Vari si ju možno vysvetliť z materského lona do rakvy ? Nie, povedal by som, skôr zo štartu do cieľa. V živote sa určite nájde niekto taký, kto nám pomôže postaviť sa na ten povestný začiatok, no dostať sa do cieľa, to je úloha, ktorá je len a len na našich pleciach.
Kevin Richter, 3.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára