Je tu jar, tak prajem
ti
Nech ti slnko
zasvieti
Nech sivé mračná
odídu
A teplé lúče ťa
objímu
Nuž, asi to len
nevyšlo
Šťastie ma len obišlo
Obrátilo sa
k tým iným
K tým, čo majú
silné sľuby
Do studenej trávy
sadám
Kľud od tohto sveta hľadám
Prvá slza tlačí sa
von
Prvý motýľ vníma, že
tu som
Do trávy si líham
teraz
Bolesť sa tu rinie
z tela
Skorá jar ma pohlcuje
Miesto po mne
zahladzuje
Studená zem sa
prebára
Z tela vyrastá
trávy steblo
Na mieste srdca malý
púčik sa vynára
Ale telo smútkom už
celkom zvädlo
Vtáčí štebot náhle
stíchol
Ostalo tu prázdne
ticho
A to spravila
samota
Na čiernej zemi biela
ruža rozkvitá
(bez názvu)
Už je to tu zas
Keď svetu mizne jas
Ostávam opäť bez mena
Posledným túžbam
mávam
Vôľa sa zrazila so
sklamaním
Sen o šťastí
uteká preč
A ja nevládzem
bežať za ním
Hlava mi padá do
dlaní – je zmorená
Srdce hodené
a rozšliapané na dlážke
Stále bije, ale už
v márnej snahe
(bez názvu)
Ako spáliť lásku,
Ktorá stále žije?
Ako od nej odísť,
keď srdce pre ňu
bije?
Ako zahnať tieseň
Čo na srdce padá?
Ako zabudnúť,
Keď stále ho má rada?
Čas dá jej odpoveď,
Len musí čakať
Čas dá jej správny
liek
A chuť odznova
začať
Nemôže sa vzdávať
Cesta je len vpred
Už sa viackrát nedá
Vracať späť a späť
Na konári sedí
vtáčatko
Zmoknuté
a vystrašené
Práve búrku prečkalo
Čaká na slnka
pohladenie
Obdobie dažďov ešte
nekončí
Zbytočne bude čakať
Musí nájsť úkryt
v bezpečí
Kým vládze ešte
lietať.
Eva Bartošková, tercia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára