13.11.2019
(Písané z pohľadu skladby, ktorá
hrala o tretej popoludní a to deň čo deň už takmer rok)
Postavy:
- Žena na okraji rieky s Budúcnosťou
na druhom brehu; celú dobu si hľadia do očí a hľadajú stratené spomienky
a neznáme pohľady
- Muž so srdcom na dlani
a prstom na spúšti
- Tá druhá žena,
v hierarchii zamilovanosti na vrchole a zároveň na dne
- Smrť
I.Dejstvo,I.Obraz
(žena perie šaty
v studenej vode a počúva rádio)
Žena: Keď som to počula prvýkrát, nechcela som tomu uveriť.
Druhýkrát som to odmietala počúvať.
Ale teraz je mi to už jedno,
aj tak mi už neostal nikto,
komu by som o tom povedala.
Budúcnosť: Celú dobu som tu.
Žena: Ale kde som ja?
I.Dejstvo, II.Obraz
(v pozadí znejú piesne dávnych
víťazov a Minulosť pridá na hlasitosti aby ich prehlušila)
Minulosť: Čo myslíte? Vráti sa niekto?
Alebo si ich všetkých môžem rovno vziať?
Vojna: Nechaj ich tak. Každý sa potrebuje trochu zabaviť.
Minulosť: Ty si strašná kurva, vieš to?
(Vojna pokrčí ramenami
a zapáli si cigaretu. Minulosť opäť zosilní rádio)
I.Dejstvo, III.Obraz
(bojové pole, všade lietajú
telá)
Muž: (kričí) Choďte do riti vy vyjebané kurvy!
Prítomnosť: Toto ty pokladáš za milovanie?
Nezdá sa ti to trochu priveľa?
Muž: Ona si už zvykla.
(Prítomnosť nechápe, Vojna sa
len usmeje a potiahne si z cigarety; v pozadí stále hrá tá istá
melódia)
II.Dejstvo, I.Obraz
(sme na terase pred domom tesne
vedľa lesa; do lavóra s vodou dopadne smietka popola; žena šúpe
mandarínky)
Žena: (potichu) Je to tu...konečne.
Budúcnosť: Čo?
Žena: (pousmeje sa) Muž sa mi vracia domov.
(Budúcnosť ostane chvíľu ticho,
následne si vezme mandarínku a začne si ju ľútostivo šúpať)
II.Dejstvo – obraz
Ťažké baganče trhajú zem,
guľka trhá vzduch a hneď za ňou, bam,
ozve sa výstrel a všetko stíchne.
Ruky sa dotknú hrude, hlava padne dozadu.
(záber na bielu oblohu)
Kolená sa zaboria tak hlboko,
až zastavia peklo.
Z vrecka mu vypadáva šupka od mandarínky.
Vojna: (sklamane ale kľudne) Verila som mu. (akoby to čakala)
Minulosť: Hovorila som.
Prítomnosť: (nechápavo obdivuje západ slnka)
A niekde ďalej-
Budúcnosť: Poď už dnu, zmráka sa.
V rádiu určite budú hrať niečo dobré.
Žena: Mýliš sa. Stále iba tie isté správy.
Je preč. Všetko je preč.
Kde som?
Budúcnosť: (zapína rádio a naladí ho na stanicu s nekonečnou melódiou)
Na, daj si. (podáva jej polmesiac smútku na uzmierenie)
- Karol
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára