William Shakespeare

Rómeo a Júlia

Recenzia filmu

Po zhliadnutí klasickej verzie filmu z roku 1968 natočenej slávnym svetovým režisérom Francom Zeffirellim mi nedalo nepodeliť sa s vami o svoje dojmy z tohto príbehu.

          Rómeo a Júlia je najznámejšia hra Williama Shakespeara, ktorú pozná celý svet a je preložená do mnohých jazykov. Príbeh sa odohráva v Taliansku, v meste Verona, kde žijú dve znepriatelené rodiny: Capuletovci a Montekovci.

          Jedného dňa pán Capulet usporiada maškarný bál pre svojich priateľov. Na ples prídu aj niektorí Montekovci- mladý krásavec Rómeo, syn Monteka; Mercutio a pár ich ďalších priateľov. Na plese sa Rómeo zaľúbi do Júlie, dcéry pána Capuleta, ktorá mu jeho náklonnosť opätuje. Sú si síce vedomí toho, že ich rodiny sa nenávidia, ale aj napriek tomu sa rozhodnú tajne zosobášiť. Krátko pred ich svadbou však Tybalt, Júliin bratranec, zabije Mercutia, Rómeovho najlepšieho priateľa. Rómeo potom v zlosti napadne a zabije Tybalta. Následne musí utiecť z mesta. Júlia je zo smrti bratranca, ktorý zomrel rukou jej nastávajúceho manžela, zarmútená, ale aj napriek tomu sa s Rómeom zosobášia. Po svadobnej noci Rómeo z mesta odíde a sľúbi, že sa vráti, keď sa situácia upokojí. V ráno po Rómeovom odchode Júlii rodičia oznámia, že ju Paris, mladý a bohatý knieža, chce za manželku, čomu sa Júlia, pochopiteľné vzpiera. Je predsa už manželkou Rómea, tak ako sa môže znova vydať? Odíde teda za otcom Lorencom, mníchom, ktorý Rómea a Júliu zosobášil. Ten dá Júlii nápoj, po ktorom na 42 hodín "zaspí" tak, že si ostatní budú myslieť, že je mŕtva. Po jej "pohrebe" si po ňu vraj príde Rómeo a odídu spolu niekam, kde budú môcť spokojne žiť. Júlia urobila, ako jej otec Lorenco povedal a obsah fľaštičky vypila. Nasledujúce ráno ju pestúnka našla "mŕtvu". Namiesto svadby s Parisom teda chystali pohreb.

          Otec Lorenco má medzitým poslať Rómeovi správu o ich pláne. Poslal teda správu po mníchovi, ktorý sa však s Rómeom po ceste minul. Rómeo sa totiž vracal späť do Verony, keďže sa od svojho priateľa dozvedel, že Júlia je mŕtva. Keď príde do hrobky, kde uvidí Júliino telo a rozhodne sa zabiť. Vypije teda jed. Akonáhle však Rómeo zomrie, Júlia sa zobudí a uvidí na zemi ležať svojho mŕtveho manžela. Prebodne si srdce jeho dýkou a zomrie.

          Príbeh Rómea a Júlie je jeden z mojich obľúbených. Videla som aj verziu z roku 2013 a musím povedať, že sa v niektorých veciach nezhodujú. Po prvé, mních nedoručil správu, pretože chcel zachrániť choré dieťa a po druhé, Rómeo pred vstupom do hrobky Capuletovcov zabil Parisa, pretože sa mu postavil do cesty. Moderná verzia sa mi však páčila viac: pôsobí na mňa oveľa uvoľnenejšie a príde mi oveľa reálnejšia, čo sa týka gestikulácie.

          Nakoniec- je to Shakespeare a výber hlavných postáv do oboch verzií filmu je veľmi dobrý. Čo mi však vadilo, bol český dabing staršej verzie. Myslím, že žena, ktorá dabovala Júliu, má na svedomí aj hlas jednej z nevlastných sestier vo filme Moderná Popoluška. Samotný scenár bol veľmi dobrý, obávam sa však, že v niektorých chvíľach mužskú časť divákov nezaujal až tak úplne Júliin hlas, ale dekolt cez celú Európu pri balkónovej scéne. 

         

Na záver už len dodávam, že pri filmoch si rada poplačem a v prípade príbehu Rómea a Júlie budem plakať rada, keď si to niekedy znova pozriem. 

          Shakespeare je Shakespeare- pre mňa najlepší spisovateľ, aký kedy žil.

Veronika Dermíšková, kvarta

Bedári

Tento krát som si na mušku vzala filmový muzikál Bedári natočený v roku 2012 režisérom Tomom Hooperom.

Bedári – už samotný názov nám hovorí veľa o postavách z tohto filmu. Ľudia, ktorí počas francúzskej revolúcie prežívali utrpenie, biedu, choroby, smútok, hlad a strach. Napriek tomu, sa hlavný hrdina Jean Valjean vždy dokázal správať čestne a správne.

Ani po dvadsiatich rokoch otroctva, kvôli jeho dobrote, sa nedočkal skutočnej slobody. Vždy bol zapísaný ako zločinec, každý mesiac sa musel hlásiť inšpektorovi Javertovi. Jeho život nemal budúcnosť. Po ôsmich rokoch sa však dostal na miesto starostu.

Istú mladú  ženu – Fantine – vyhodili z práce, pretože mala nemanželské dieťa a mala dostávať viac peňazí. Nemala nič. Pre život malej Cosette obetovala aj svoje telo. Ochorela a pri Valjeanovi umrela. Ako správny muž sa Jean ujal malej Cosette, ktorá predtým vyrastala v rodine okrádačov v miestnom hostinci. Priniesla Jeanovi do života svetlo a on jej priniesol otcovskú lásku. Museli sa však neustále skrývať pred inšpektorom Javertom, ktorý neprestajne pátral po Valjeanovi.

Po niekoľkých rokoch relatívneho pokoja z malej Cosette vyrástlo krásne dievča. Okrem Javerta im teraz hrozí aj ďalšie nebezpečenstvo – ulice hučiace revolúciou, ktorú pripravujú mladí chlapci. Jeden z nich, Marius, sa pri letmom stretnutí zamiluje do Cosette a tá jeho city opätuje.

Jean Valjean sa kvôli svojej dcére rozhodol riskovať a vydal sa na barikády, aby z už prehranej vojny zachránil Mariusa. Tu sa aj odohrá jeho finálny súboj medzi ním a Javertom. Nakoniec umiera pri svojej dcére a pri Mariusovi a myslím, že bol v tej chvíli šťastný.

Jean Valjean síce ukradol kus chleba a po odpracovaní si svojho trestu začal žiť život, o ktorom sa dá povedať, že mu nepatril. Boli tu jeho zločiny, no boli spáchané pre dobro. Nechcel, aby umrelo dieťa jeho sestry. A len pre kus ukradnutého chleba musel pracovať ako otrok 24601! Áno, človeku sa zlé vráti, no tento trest je podľa mňa absolútne nespravodlivý. Z Jeana Valjeana sa vlastne stal nikto. Patril do tej najnižšej skupiny ľudí, do najnižšej spodiny. A bolo len na ňom, čo so svojím životom urobí po „prepustení“ z otroctva.

Vo filme sme mohli vidieť, že bol čestný, rozumný a napriek okolitému svetu bol spravodlivý. Po všetkom, čo prežil, bol milý a silný po fyzickej aj po psychickej stránke. Veľa rokov prežil s pocitom, že je na dne. Myslím si, že najmenej stokrát bol na hrane myšlienky o vzdávaní sa a o pokračovaní v boji.

Obdivujem ho a jedným z dôvodov je, že sa dokázal z dna zdvihnúť na miesto starostu. Sám sebe dokazoval, že je silný a že je... správny. Myslím, že v období, v ktorom sa odohráva dej, to nebolo vôbec ľahké, pretože každý si potreboval zaobstarať prinajmenšom aspoň jedlo a on robil oveľa viac!

Ďalším z dôvodov je, že si vzal do opatery malú Cosette a aj pri neustálom skrývaní ju dokázal vychovať. Žil v strachu, no Cosette mu, ako sám povedal, priniesla do života svetlo. Stala sa jeho hlavnou prioritou. Kvôli nej a kvôli jej mŕtvej matke neraz riskoval svoj život. Bola to jediné, čo mal.  Aj z úcty k Fantine robil všetko, čo mohol, aby ochránil a vychoval Cosette a aby po jeho smrti žila šťastne.

Na smrteľnej posteli, v tomto prípade na stoličke, mi tretíkrát jeho slová vtlačili slzy do očí. Poslednýkrát nám, divákom, ale aj samotnej Cosette, Mariusovi a Fantine ukázal, že aj po dlhých rokoch tvrdého a nemilosrdného života je citlivý a schopný skutočnej lásky.

V tomto filme nejde o príbeh dvoch mladých zamilovaných ľudí, pri ktorom sa človek rozplače, no napriek tomu a napriek krutosti vtedajšej doby je plný lásky. Dej nám ukazuje, že vždy zvíťazí dobro nad zlom, oboznamuje nás s osudmi hlavných postáv a so životom v období francúzskej revolúcie.

Mnohým divákom vadilo, že celé dve a pol hodiny sa spieva. Niektorých tento film sklamal, no niektorým sa páčil. Ja patrím medzi tých, ktorým sa páčil. Možno je to aj preto, že som nevedela, čo od neho čakať. Myslím si, že občas som sa pozerala aj na nie veľmi pútavé scény, ako napríklad ukážka života v miestnom hostinci. No skutočnosť, že sa mi tieto scény menej páčili, je zapríčinená aj akousi mojou antipatiou voči týmto postavám. Tieto postavy však do filmu neodlučiteľne patria.

A spev? Niekedy by som privítala aj hovorené slovo, no piesne boli dokonale spracované a priznám sa, že nasledujúce tri dni mi vytrvalo blúdili v pamäti.

Režisér je podľa môjho názoru trochu pedant, no filmu to určite neuškodilo. Skôr naopak. Určite je lepšie pozrieť si dokonale spracovaný film, ako nudiť sa pri priemernom filme a nezáživnom, nenapínavom deji. A napokon ešte treba spomenúť výkony hercov, ktoré boli v podaní hviezd ako Hugh Jackman (Jean Valjean), Russell Crowe (inšpektor Javert) či Anne Hathaway či Amanda Seyfried  naozaj bravúrne.

Myslím si, že keby som si najprv prečítala knihu, z filmu by som mala väčší zážitok. Môj názor na film Bedári je však kladný a na zoznam kníh, ktoré si chcem prečítať, si aj túto knihu rozhodne pridávam.

Eva Bartošková, kvarta

Bedári

 Victor Hugo

Dej tohto románu z konca 19. storočia sa odohráva vo Francúzsku a opisuje život Jeana Valjeana- muža, ktorý sa stal galejníkom kvôli krádeži kúska chleba pre choré dieťa svojej sestry. Po dvadsiatich rokoch tvrdej práce a krutého zaobchádzania je prepustený na slobodu. Na svojej ceste (pravdepodobne domov) sa snaží ubytovať v hostinci, alebo len v  stajni, ale nikto ho nechce prichýliť, pretože je až do konca života označený "nálepkou" "zločinec". Jedného večera ho prichýli kňaz- dá mu najesť, ponúkne miesto na prespanie. Neskôr mu však Jean ukradne striebro a utečie. Na úteku ho však chytia dvaja strážnici a privedú späť ku kňazovi, vraj im Jean Valjean povedal, že kňaz mu to striebro daroval. Kňaz ale prekvapivo Jeanovu lož potvrdí a ponúkne mu ešte aj strieborné svietniky so slovami, aby za pomoci týchto cenností začal lepší život. Jean Valjean tak aj urobí. Roztrhá svoje staré doklady a o osem rokov neskôr vystupuje ako vážený starosta. Je podnikateľom a vlastní malú firmu.

Tu pracuje Fantine- mladá matka, ktorú opustil manžel a bola nútená odísť od svojej dcéry- malej Cosetty- a začať pracovať, aby potom mohla poslať zarobené peniaze krčmárke a krčmárovi, ktorí sa o malú Cosettu starali. Avšak, Fantine je prepustená a vyhodená na ulicu. Súrne potrebuje peniaze a tak najskôr predá svoje vlasy, potom zuby a nakoniec je nútená pracovať ako prostitútka. Nie je na to hrdá, ale pre svoje dieťa matka urobí čokoľvek, obzvlášť, keď nemá na výber. Jeden večer, keď odmietne "obslúžiť" jedného muža, ktorý sa potom snaží vydupať si svoje požiadavky násilím, čím si vyslúži akurát tak facku, ju tento muž obviní z napadnutia a chce ju udať polícii. Na miesto však príde starosta/Jean Valjean a ten Fantine spozná a chorú ju odnesie do nemocnice. Predtým, ako Fantine zomrie, jej sľúbi, že nájde Cosettu a postará sa o ňu. Svoj sľub dodrží a malú Cosettu nájde, zaplatí krčmárovi a krčmárke dlhy a odvedie ju preč, avšak je nútený sa s ňou celé roky skrývať pred Javertom, policajným prefektom, ktorého spoznal už ako galejník.

O niekoľko rokov neskôr sa vo Francúzku spustí vlna revolúcií. Jedného dňa, keď sa Jean Valjean prechádza po ulici s Cosettou, narazí na krčmárovu rodinu, ktorá je na tom finančne veľmi zle. Krčmár Jeana spozná a pýta si od neho ďalšie peniaze, čím urobí na ulici veľký rozruch. Blízko sa nachádza Javert, ktorý na miesto okamžite príde. Jean aj s Cosettou rýchlo odídu preč, ale to nezabráni tomu, aby sa do Cosetty zaľúbil Marius- mladý revolucionár. Ten neskôr požiada Eponine- krčmárovu vlastnú dcéru, aby Cosettu našla. Eponine sa nenechá dlho prosiť, a tak urobí, ako ju Marius žiada. Eponine nájde dom, kde Cosetta býva a privedie tam aj Mariusa, ktorý sa s Cosettou neskôr aj stretne.

                V ten večer Jean povie Cosette, aby sa rýchlo obliekla a zbalila si veci, vraj sa musia zasa posunúť ďalej. Cosetta prostestuje, ale nemá príliš na výber. Tak teda rýchlo napíše Mariusovi list so svojou novou adresou a dá ho Eponine. Ale čo by to bol za príbeh lásky, ak by tu nebol niekto nešťastne zmilovaný? Do Mariusa totiž nie je zaľúbená len Cosetta ale aj Eponine, ktorá Mariusovi list nedoručí.

Ale to už vypukne revolúcia, kedy Marius nedokáže opustiť svojich priateľov a pridá sa k stavaniu barikády. Pri útoku vojakov snažiacich sa potlačiť revolúciu sa ho snaží zastreliť jeden vojak, čoho si Eponine všimne a namieri vojakovu zbraň proti sebe. Pred smrťou však ešte dá Mariusovi list od Cosetty a potom zomiera v Mariusovom náručí. Ten, po jeho prečítaní, pošle svojho malého priateľa s odkazom pre Cosettu na adresu, ktorú mal napísanú v liste. Ale odkaz prevezme Jean Valjean a prečíta si ho, čo ho motivuje k tomu, aby sa prešmykol za barikádu k Mariusovi a dostal ho odtiaľ živého, aby bola Cosetta šťastná. A tak aj urobí. Zachráni Mariusov život tým, že ho odnesie kanalizáciou preč od miesta tohto krvavého masakru.

Dá sa povedať, že tento príbeh nekončí šťastne. Ale aspoň pre Cosettu a Mariusa má šťastný koniec. No posúďte sami: Javert spácha samovraždu, Eponine zastrelia, pri revolúcii zavraždia mnoho mladých ľudí, medzi nimi aj malého chlapca, Jean Valjean zomiera v kláštore a krčmár s krčmárkou určite nemajú šťastný osud.

V tomto muzikále/románe sa stretáva láska a nenávisť, dobrosrdečnosť a egoizmus a veľa ďalších rôznych protikladných vecí. Určite by som si chcela prečítať knihu, pretože pre mňa platí, že ak plačem pri filme, pri knihe mi budú stekať po tvári Niagarské vodopády. A popri tom, že si poplačem, si rozšírim aj slovnú zásobu a obohatím svoj čitateľský zoznam tým, že naň pridám toto významné dielo francúzskeho spisovateľa. V poslednej dobe zisťujem, že klasická literatúra je oveľa lepšia ako tá súčasná. Je zrejmé, že niektorí spisovatelia predstihli svoju dobu, napríklad Bram Stoker a jeho Dracula alebo Sir Arthur Conan Doyle a Sherlock Holmes. Tieto tituly sú všetkým známe tak ako Shakespearove dielo Rómeo a Júlia, ktoré je viac ako 420 rokov staré, ale napriek tomu stále živé. Dielo Bedári, alebo po francúzsky Les Misérables, nepatrí k tým známym, ale aj tak dokáže zaujať- či už veľmi dobre prepracovaným príbehom, postavami, alebo búrlivým prostredím revolúcií.

Musím povedať, že je to jeden z najlepších muzikálov, ktoré som videla a to ch poznám veľa. Možno nie tých klasických, ale snáď sa medzi ne počítajú aj tanečné a hudobné filmy. Nuž, čo mám robiť, keď nič klasické online nenájdem? Asi budem musieť lepšie hľadať. Možno nájdem niečo, čo by ma príbehom chytilo za srdce. Ale tento muzikál nastavil latku príliš vysoko, takže pochybujem, že ho v najbližších rokoch niečo predbehne...

                        Veronika Dermíšková , kvarta