Bedári

Tento krát som si na mušku vzala filmový muzikál Bedári natočený v roku 2012 režisérom Tomom Hooperom.

Bedári – už samotný názov nám hovorí veľa o postavách z tohto filmu. Ľudia, ktorí počas francúzskej revolúcie prežívali utrpenie, biedu, choroby, smútok, hlad a strach. Napriek tomu, sa hlavný hrdina Jean Valjean vždy dokázal správať čestne a správne.

Ani po dvadsiatich rokoch otroctva, kvôli jeho dobrote, sa nedočkal skutočnej slobody. Vždy bol zapísaný ako zločinec, každý mesiac sa musel hlásiť inšpektorovi Javertovi. Jeho život nemal budúcnosť. Po ôsmich rokoch sa však dostal na miesto starostu.

Istú mladú  ženu – Fantine – vyhodili z práce, pretože mala nemanželské dieťa a mala dostávať viac peňazí. Nemala nič. Pre život malej Cosette obetovala aj svoje telo. Ochorela a pri Valjeanovi umrela. Ako správny muž sa Jean ujal malej Cosette, ktorá predtým vyrastala v rodine okrádačov v miestnom hostinci. Priniesla Jeanovi do života svetlo a on jej priniesol otcovskú lásku. Museli sa však neustále skrývať pred inšpektorom Javertom, ktorý neprestajne pátral po Valjeanovi.

Po niekoľkých rokoch relatívneho pokoja z malej Cosette vyrástlo krásne dievča. Okrem Javerta im teraz hrozí aj ďalšie nebezpečenstvo – ulice hučiace revolúciou, ktorú pripravujú mladí chlapci. Jeden z nich, Marius, sa pri letmom stretnutí zamiluje do Cosette a tá jeho city opätuje.

Jean Valjean sa kvôli svojej dcére rozhodol riskovať a vydal sa na barikády, aby z už prehranej vojny zachránil Mariusa. Tu sa aj odohrá jeho finálny súboj medzi ním a Javertom. Nakoniec umiera pri svojej dcére a pri Mariusovi a myslím, že bol v tej chvíli šťastný.

Jean Valjean síce ukradol kus chleba a po odpracovaní si svojho trestu začal žiť život, o ktorom sa dá povedať, že mu nepatril. Boli tu jeho zločiny, no boli spáchané pre dobro. Nechcel, aby umrelo dieťa jeho sestry. A len pre kus ukradnutého chleba musel pracovať ako otrok 24601! Áno, človeku sa zlé vráti, no tento trest je podľa mňa absolútne nespravodlivý. Z Jeana Valjeana sa vlastne stal nikto. Patril do tej najnižšej skupiny ľudí, do najnižšej spodiny. A bolo len na ňom, čo so svojím životom urobí po „prepustení“ z otroctva.

Vo filme sme mohli vidieť, že bol čestný, rozumný a napriek okolitému svetu bol spravodlivý. Po všetkom, čo prežil, bol milý a silný po fyzickej aj po psychickej stránke. Veľa rokov prežil s pocitom, že je na dne. Myslím si, že najmenej stokrát bol na hrane myšlienky o vzdávaní sa a o pokračovaní v boji.

Obdivujem ho a jedným z dôvodov je, že sa dokázal z dna zdvihnúť na miesto starostu. Sám sebe dokazoval, že je silný a že je... správny. Myslím, že v období, v ktorom sa odohráva dej, to nebolo vôbec ľahké, pretože každý si potreboval zaobstarať prinajmenšom aspoň jedlo a on robil oveľa viac!

Ďalším z dôvodov je, že si vzal do opatery malú Cosette a aj pri neustálom skrývaní ju dokázal vychovať. Žil v strachu, no Cosette mu, ako sám povedal, priniesla do života svetlo. Stala sa jeho hlavnou prioritou. Kvôli nej a kvôli jej mŕtvej matke neraz riskoval svoj život. Bola to jediné, čo mal.  Aj z úcty k Fantine robil všetko, čo mohol, aby ochránil a vychoval Cosette a aby po jeho smrti žila šťastne.

Na smrteľnej posteli, v tomto prípade na stoličke, mi tretíkrát jeho slová vtlačili slzy do očí. Poslednýkrát nám, divákom, ale aj samotnej Cosette, Mariusovi a Fantine ukázal, že aj po dlhých rokoch tvrdého a nemilosrdného života je citlivý a schopný skutočnej lásky.

V tomto filme nejde o príbeh dvoch mladých zamilovaných ľudí, pri ktorom sa človek rozplače, no napriek tomu a napriek krutosti vtedajšej doby je plný lásky. Dej nám ukazuje, že vždy zvíťazí dobro nad zlom, oboznamuje nás s osudmi hlavných postáv a so životom v období francúzskej revolúcie.

Mnohým divákom vadilo, že celé dve a pol hodiny sa spieva. Niektorých tento film sklamal, no niektorým sa páčil. Ja patrím medzi tých, ktorým sa páčil. Možno je to aj preto, že som nevedela, čo od neho čakať. Myslím si, že občas som sa pozerala aj na nie veľmi pútavé scény, ako napríklad ukážka života v miestnom hostinci. No skutočnosť, že sa mi tieto scény menej páčili, je zapríčinená aj akousi mojou antipatiou voči týmto postavám. Tieto postavy však do filmu neodlučiteľne patria.

A spev? Niekedy by som privítala aj hovorené slovo, no piesne boli dokonale spracované a priznám sa, že nasledujúce tri dni mi vytrvalo blúdili v pamäti.

Režisér je podľa môjho názoru trochu pedant, no filmu to určite neuškodilo. Skôr naopak. Určite je lepšie pozrieť si dokonale spracovaný film, ako nudiť sa pri priemernom filme a nezáživnom, nenapínavom deji. A napokon ešte treba spomenúť výkony hercov, ktoré boli v podaní hviezd ako Hugh Jackman (Jean Valjean), Russell Crowe (inšpektor Javert) či Anne Hathaway či Amanda Seyfried  naozaj bravúrne.

Myslím si, že keby som si najprv prečítala knihu, z filmu by som mala väčší zážitok. Môj názor na film Bedári je však kladný a na zoznam kníh, ktoré si chcem prečítať, si aj túto knihu rozhodne pridávam.

Eva Bartošková, kvarta