S Alexandrou Bolfovou o pripravovanej hre

No a je to tu zase! Keďže sa mi donieslo do uší - a to som sa ani nemusela veľmi snažiť - o novej hre, ktorú pripravuje Alexandra Bolfová s Divadelným spolkom F.K. Veselého. Tak som trochu zisťovala, o čo pôjde + niečo málo naviac ;)

 O čom bude hra? Na čo sa môžeme tešiť?

„Nová hra má názov Čakáreň alebo Dobrý človek ešte žije, čo možno divákovi napovie, že dej našej hry bude situovaný do čakárne, nie je to však hocijaká čakáreň. Túto čakáreň možno chápať ako niečo medzi nebom a zemou. Trvalo ju obývajú Dobro a Zlo, ktoré každodenne prijímajú nových čakajúcich, ktorých si potom podľa závažnosti ich hriechov prerozdelia. Problém je však ten, že poslednou dobou prichádzajú do čakárne len duše zlé a hriešne. Dobro však nestráca vieru v lepšie zajtrajšky. Napokon sa Dobro so Zlom stavia. Zlo je presvedčené, že dobrý človek už neexistuje, no Dobro nestráca svoj vychýrený optimizmus a verí, že niekde na svete predsa len žije človek, ktorého duša by bola hodná vstúpiť do kráľovstva nebeského. Celá situácia sa mení vo chvíli, kedy do čakárne prichádza 7 čakajúcich, ktorý však nie sú len tak obyčajnými cudzími čakajúcimi.“

Zostala si verná komédii alebo si zmenila žáner?

„Tak trocha. Keďže dve moje predchádzajúce hry boli komédie, spočiatku som chcela staviť na overenú klasiku. Avšak neskôr som sa začala viacej zamýšľať nad témou a s tým bol úzko spätý taktiež žáner celej hry. Tretia komédia už by možno pôsobila na divákov monotónne. Druhým dôvodom bola téma hry a keďže v hre možno nájsť aj otázky vážnejšieho rázu zvolila som ako žáner tragikomédiu. V hre sa budeme snažiť čo najviac využiť aj symboliku.“

Herci sú pôvodní alebo nastala nejaká zmena?

„Všetci herci zostávajú, no keďže sa počet postáv, v porovnaní s predchádzajúcou hrou  zvýšil, musíme pribrať aj nových hercov. Hľadáme konkrétne jedno dievča a jedného chlapca, čo však bude asi zložitá úloha, keďže, ako dobre vieme, chlapov (a najmä ochotných a zodpovedných chlapov) je v súčasnosti akútny nedostatok.“

A sú „tvoji“ herci spokojný s rolami, ktoré si pre nich ušila tento krát?

„Ja dúfam, že sú celkom spokojní. Ako ktorý herec...(smiech). Samozrejme budú tieto charaktery možno komplikovanejšie než to bolo v hrách predchádzajúcich, a preto budú aj náročnejšie, čo sa týka prípravy.“

Ako prebieha skúšanie?

„O žiadnom veľkom skúšaní sa zatiaľ hovoriť nedá, pretože sme mali len jednu takzvanú čítačku, avšak sama za seba môžem povedať, že ja som s ňou bola veľmi spokojná, možno aj preto, lebo bola celkom iná, než tie predchádzajúce. O celej hre sme viac diskutovali, rozoberali jednotlivé postavy a podobne. Decká boli super a ja som skutočne rada, že mám tú česť pripravovať s nimi v poradí už tretiu hru.“

 Kedy sa môžeme tešiť na premiéru?

„Premiéru by sme chceli stihnúť do konca tohto školského roka, avšak neviem, či sa nám skúšky neskomplikujú tým, že takmer polovica súboru tento rok maturuje. Aj napriek tejto skutočnosti sme sa s deckami dohodli, že na skúšky budú chodiť pravidelne i po, dúfam, že úspešnom, zložení maturitných skúšok. Dali sme si záväzok, že hru musíme stihnúť nacvičiť, stoj čo stoj. Máme pre to isté dôvody, konkrétne jeden, ale ten si necháme pre seba, ak dovolíš...=))“

Je to tvoja posledná hra alebo plánuješ ešte niečo?

„Aby som ti pravdu povedala, sama neviem. Maturitný ročník je veľmi ťažký a potom, už nebudeme tá stará zostava. Vieš, už dávno to nie je o tom za každú cenu hrať to divadlo. Už to je predovšetkým o tých ľuďoch, samozrejme, láska k divadlu je to čo nás spája a kvôli čomu sa každý týždeň stretávame, ale myslím, že keby sme neboli taký dobrý kolektív, už dávno nie je po Divadelnom spolku F.K. Veselého ani stopy. Uvidím, ako sa veci a situácia vyvinie, možno keď by sa našla skupinka ochotných a šikovných deciek, nebol by problém, no sama dobre vieš ako je ťažké nájsť niekoho, kto by dnes holdoval divadlu a chcel sa doň aj aktívne zapojiť.“

A na záver nám povedz, či budeš s divadlom pokračovať aj po skončení prác v gymnáziu?

„Samozrejme, je to môj veľký sen, za ktorým si idem, ako sa hovorí. Tak dúfam, že všetko vyjde tak, ako vyjsť má. Ale musím podotknúť, že i keby sa mi môj sen o „veľkom divadle“ splnil, nikdy nezabudnem na našu partiu, s ktorou sme spoločne začínali a už teraz viem, že mi budú veľmi chýbať.“

Takže ja teraz na záver Saške ďakujem za ďalší rozhovor, jej aj celému spolku držím palce a prajem veľa šťastia a ďalších úspechov.

Text: Donny
Foto: Roman Ralbovský, Simona Turkovičová