Je predvianočný čas, snehová perina pokrýva strechy domov a koruny stromov. Ľudia trpia nákupnou horúčkou a svoj voľný čas trávia klebetením na vianočných trhoch, popíjaním vianočného punču či medovinky. Tiež som býval taký, no zmenil som a môj charakter už má úplne iné morálne hodnoty. Zaujímavé, takmer všetci ľudia sa zmenia až keď niečo stratia.
A inak to nebolo ani v mojom prípade, pretože človek si neváži to, čo má, pokládá to za samozrejmosť až do chvíle, kým to nestratí
Spočiatku som ich bral ako nevinnú zábavu.No neskôr som stále viac a viac vyhľadával práve iba túto zábavu, až sa z toho stala závislosť. ,, Áno som závislý na drogách tento hlas znel niekde kde si vnútri vo mne, v mojej duši. No nebolo ho veľmi počuť. Ako iste viete, drogy lezú do peňazí. Najprv som si ich kupoval zvlastných peňazí. Neskôr som ich bral z peňazí, ktoré som obdržal z predaja predmetov, ktoré mi patrili a boli blízke môjmu srdcu. No túžba po droge bola silnejšia. Medzi najväčší skvost patrila istotne kompletná zbierka futbalistov zo 70. rokov. Zberom kartičiek som strávil 6 rokov života. Pre mňa mala hlavne citovú hodnotu, no jej hodnota na trhu medzi zberateľmi bola 1500 až 2000 eur. Nuž myslíte, že ma to zaujímalo? Predal som ju prvému chlapovi, čo ktorého som stretol, a to za desatinu ceny. Až nakoniec, keď som už speňažil všetky svoje veci, začal som kradnúť a robiť tak hanebné skutky iným ľuďom, že sa za ne budem hanbiť zvyšok svojho biedneho života a keď môj život skončí, istotne za to budem horieť v pekle. Zo začiatku ma rodina umiestňovala do odvykacích centier,no vždy , keď ma prepustili, som začal znova. Moja rodina so mnou už nemala ďalej trpezlivosť a vyhodlili ma na ulicu. Živoril som, v kontajnerovom koši som hľadal zvyšky jedla a taktieź som žobral. Ale nikdy v živote som si za vyžobrané peniaze nekúpil jedlo, vždy len drogu. Cítil som, že tohtoročnú zimu už nezvládnem. Rozhodol som sa, že požiadam rodičov o to, aby som sa mohol vrátiť domov. Rodičia sa zľutovali a taktiež potešili, pretože si mysleli, že ich jediný syn sa umúdril a prestal s drogami. No to mohli len dúfať. Bol som doma ani nie dva dni a už som hľadal doma peniaze. No pri mojom hľadaní ma mama zbadala a to, čo som našiel, mi chcela vziať. Chvíĺku sme sa o to naťahovali, nuž potom som ju sotil a ona spadla tak nešťastne, že si narazila hlavu o roh stola. Ja som popadol peniaze a utiekol som. Neskôr som sa dozvedel, že matka bola na mieste mŕtva. Za ukradnuté peniaze som dostal 22 gramov drogy. Od tej udalosti už prešlo takmer 8 rokov. A neprejde deň, aby som tých 22 gramov nepreklial. Túto výpoveď píšem zámerne dnes, pretože už zajtra mi vyprší môj trest odňatia slobody za môj brutálny čin vo výške 8 rokov. No ja sa toho nedožijem, pretože ja si nezaslúžim kráćať po tej istej zemi, v ktorej leží moja nebohá mama.
Dnes v noci sa obesím.Kevin Richter I.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára