Chcela som ale našim dokázať, že nie som už malé decko, že sa o seba dokážem postarať aj sama bez ich pomoci. Ale ako? Čo bude treba urobiť, aby som im uľahčila život? Kúpiť si vlastný byt, zohnať prácu, osamostatniť sa. To bude chceť kopu peňazí, ale kde ich zohnať?..Á, už viem, prihlásim sa do Hotela Paradise!
Tu sa začalo moje šialené obdobie. Vyplnila som prihlášku a poslala ju. O dva týždne neskôr mi prišla pozvánka na konkurz, ktorý sa mal konať v Bratislave. Našim som o tom nepovedala. Bude to úžasné prekvapenie, pomyslela som si. A tak som išla na konkurz. Keď sa ma otec spýtal, kam zasa idem, povedala som, že nakupovať. Pochopiteľne, skočili mi na to, aj keď, pravdu povediac, v pár butikoch som sa zastavila a obrala moju kreditku o pár stoviek eur. Potom už bol čas ísť na konkurz. Toto som premeškať nemohla.
Počas konkurzu som vyplňovala nejaké dotazníky, urobila pár rozhovorov, fotení a to bolo všetko. Celkom jednoduché. Dúfala som, že sa im zapáčim. Veď som pekná, aj v hlave niečo mám, no nie som až tak na zahodenie. Dokonca som na konkurze narazila na nejakého fešáka. V hale som len tak kráčala tam a naspäť, keď v tom ma ktosi trafil pokrčeným kusom papiera. Obzrela som sa za účelom zistiť, kto mi kazí môj perfektný účes, no keď som sa otočila, stálo za mnou veľa ľudí, ktorí sa taktiež uchádzali, nevedela som, kto to bol. ,,Idiot“, zahundrala som si popod nos. Ale potom už som sa tým nezaoberala. Oprela som sa o najbližší stĺpik a čakala, čo bude s nami ďalej. Zahľadela som sa na ten papierik. Bolo tam niečo napísané. Tak som ho teda zdvihla a narovnala. Stálo v ňom: ,,Naše lampióny lásky vzlietnu v Hoteli, teším sa na teba. P.S.: Dúfam, že si ma vyberieš na izbu." Papierik som zahodila na miesto, odkiaľ som ho predtým zdvihla a odišla som domov. Popravde, celú cestu som dumala nad tým, kto mohol byť autor toho odkazu. Robil si niekdo zo mňa srandu, alebo sa niekomu páčim? Je pekný, bohatý? No, veď v Hoteli to zistím.
Po 5 týždňoch prišiel rad na mňa. Konečne prišiel môj čas nastúpiť do Hotela Paradise. Po príchode tam som sa s každým zoznámila, dievčatá boli fajn, len jedna sa mi prišla akási arogantná a nepríjemná. Tuším, že sa volala Nela. Ale tým som sa nezaoberala. Prišiel rad na chlapcov. Mala som sa s každým zoznámiť osobne a rozhodnúť sa pre jedného z nich, s ktorým budem zdieľat izbu. Prvý. Nezaujímavý. Volal sa Rocky a stále mi rozprával o tom, akí sú tam všetci falošní. Druhý nebol na zahodenie. Volal sa Leo, ale popravde, asi by som si s ním nemala čo povedať. No ten ďalší, ten bol o inom. Volal sa Niko, mal krásne čierne vlasy, záhadné hnedé oči, z ktorých vyžarovala vášeň. A to telo, mal nádherné obrysy a bol veľký ako Herkules. Rozprávali sme sa celú večnosť, smiali sa a vzájomne sme sa zblížili. Potom už bol na rade ďalší chlapec, tak sme sa museli na chvíľu rozlúčiť. Pobozkal ma na líčko a pošepkal:,,A prepáč mi to s tým účesom. Dúfam, že tie lampióny platia." Zarazila som sa. Čo tým myslel? Keď som sa rozprávala s ďalšími chlapcami, dozvedela som sa, že sa Nikovi páčim.Vraj si ma pamätal už z konkurzu. A v tom som si všetko uvedomila. Konkurz! Bol to Niko, kto po mne hodil ten papierik. Neskôr za mnou prišiel aj Niko. Vtedy som už vedela, kto bude tú izbu so mnou zdieľať. Bol to Niko.
Celý náš pobyt v Hoteli Paradise som strávila s Nikom. Ani jeden z nás síce nevyhral, ale po skončení tejto šou sme sa aj naďalej stretávali. Mimochodom, naši so mnou doteraz nekomunikujú.
Adriana Cintulová, 2.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára