V týždni od 5. do 9. mája sa uskutočnila prvá časť výmenného pobytu so študentami z ne-meckého Bad Tölzu. Keďže som sa jej osobne zúčastnila, prinášam informácie z prvej ruky ;).
Pondelok poobede. Sedíme na chodbe gympla a čakáme. Štyri hodiny, pol piatej. No kde sú? Všetci napätí a v očakávaní, čo bude ďalej. Konečne sú tu! Vyjdeme von a.... prší! Tak to nám chýbalo. Nemci vylezú z autobusa a dievčatá sa začnú objímať. Každý hľadá svojho zve-renca. Ááá, konečne ho vidím, môj je ten s gitarou. Ešte počkám, čo sa nájdu aj moji kamoši a môžeme ísť na vlak. Pekne zmokáme, snažíme sa nemecky a anglicky (keď to nejde tak, musí ísť tak) vysvetliť, že práve nasadáme do tzv. „skalickej strely“ (moje obľúbené klimatizované motoráky - v lete teplo, v zime zima) a ideme smerom na Kúty. Po príchode domov ubytovanie, predstavenie rodine, ukázanie dediny a, samozrejme, ochutnávka kofoly v bare.
Pani profesorky nemčiny Cupáková a Lašáková nám nachystali program (za čo im veľmi pekne ďakujeme), takže v utorok ráno šliapeme späť do Skalice. Nasleduje prijatie u pani ria-diteľky, krátka prehliadka školy, prehliadka mesta, obed v školskej jedálni. Poobede prijatie u viceprimátora, pána Baráta a potom hurá! na Baťov kanál. Kým sa vezie prvá várka tam, my sa snažíme vydrankať aspoň futbalku a volejbalku. Pán profesor nám vyšiel v ústrety, takže kým nemeckí študenti objavovali krásy Záhoria, my sme si na tráve struhli volejbal a futbal. Po návrate pred gympel sme sa išli domov najesť a pripraviť sa na večerný program - objavo-vanie nových možností večerných miest a dedín. Všetko v rámci slušnosti, samozrejme. Aj tak si väčšina Nemcov myslí, že každý deň chodíme na kofolu a hrať kolky. Ako keby sme len na to mali čas. Avšak v tento večer museli byť všetky činnosti obmedzené - ráno sa od-chádzalo na výlet do Bratislavy a všetci boli aj tak dosť unavení z výletu na Baťov kanál. Ale hlavný program večera sa stihol - začať učiť Nemcov po slovensky. Ten môj normálne vytia-hol list papiera, na ktorom mal preložené frázy z nemčiny do slovenčiny a v zátvorke mal na-písanú výslovnosť. Dosť sme sa nasmiali, hlavne na prepise výslovnosti. Moja starká ho naučila vetu: „Keď budem u vás, naučím sa po slovensky.“ Na druhý deň si ju už nepamätal.
Streda ráno. Pred gymplom dva busy, takže sme sa roztriedili na Nemcov a Slovákov, okrem niekoľkých ľudí. Ale v našom buse sme boli samí Slováci okrem profesorky z Ne-mecka. Celkom nám to vyhovovalo, aspoň sme celou cestou mohli spievať slovenské pesnič-ky a nikto sa nesťažoval, že nerozumie. Gitaru sme rozladili minimálne trikrát, ale keďže my sme boli tiež občas pekne rozladení, tak sa to vykompenzovalo. V Bratislave sme navštívili parlament. Najprv sme museli podstúpiť prehliadku, ako keby sme boli banda atentátnikov a naším cieľom bolo rozstrihať saká pánom poslancom (môžem ja za to, že v batohu nosím nožnice?). Parlamentom nás sprevádzal pán, pri ktorom som mala občas pocit, že sa správa, ako keby sme mu ani my, Slováci, nerozumeli. Potom prehliadka hradu a nakoniec Obchodná ulica. Určite každý navštívil Slovak pub, poprezerali sme obchody a presunuli sa z Blavy do Skalice, kde už pani profesorka Cemperová s 1.C chystala grilpárty. Do nášho busu sa pri-kmotrili nemecký profesor a môj Nemec. Teraz bolo spievanie ťažšie - snažili sme sa spievať aj anglické piesne, aby mohli spievať s nami. My sme im zaspievali elánovskú a poprosili sme, či by nedali nejakú tradičnú nemeckú pieseň. Onedlho na to sa busom rozliehalo jódlo-vanie, z čoho mali všetci šou. Bola to síce rakúska pesnička, ale nám to bolo fuk. Cesta ubehla rýchlo, my sme nestihli zaspievať kopec pesničiek, tak sme pokračovali na dvore, kde sa ko-nala už spomínaná grilpárty. Pán školník opekal špekáčiky a iné dobroty a my sme spievali. Teda snažili sme sa. Okolo ôsmej sme sa rozpadli a pobrali domov, niektorí na chatu.
Vo štvrtok sme mali individuálny program v rodinách - konkrétne ja som s dvoma kamoš-mi navštívila Lednicu na Morave, kde sme stretli ďalších študentov s nemeckými zverencami. Iní sa zdržiavali v Skalici, niektorí stihli obehnúť pol Slovenska a ďalší vyspávali po chate.
V piatok sme prvé dve hodiny strávili na vyučovaní, potom sme sa v aule naučili pieseň Tancuj, tancuj, vykrúcaj po slovensky aj nemecky. Na rad prišli i workshopy ako pletenie ná-ramkov, kreslenie či skladanie origami. Nasledoval obed v školskej jedálni a lúčenie, objí-manie a veta : „Uvidíme sa v Nemecku!“
Po pondelňajšom „Hmm...“, „Ehm“ a podobne, som v piatok dokázala povedať celú vetu. Aj vyčasovanú, prídavné mená mali konečne nejaké koncovky a už som nehovorila len slová, aby si z nich museli Nemci skladať vety sami. A okrem toho som spoznala kopec nových ľudí u nás, na gympli. Aj to je dosť ;).
Maya
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára