Raz pri laboratórnych cvičeniach na vysokej škole sme mali pitvať ryby. Keď som práve mala v rukách jesetera, tak sme s mojimi spolužiakmi objavili v jeho mozgu zvláštnosť – bielu tekutinu, ktorá bola veľmi hlboko skrytá.
Snažili sme sa dozvedieť, čo to je, ale ani profesori nám nevedeli dať odpoveď. Nakoniec keď sme dali tekutinu skúmať odborníkom, zistili sme, že ide o niečo nové, čo doposiaľ v mozgu jesetera nebolo objavené. Rôznymi experimentmi sa dospelo k záveru, že táto tekutina je pitná a keď sa z nej človek napije, má krásne sny, jednoducho sa mu sníva o tom, o čom on sám chce.
Tento jav spôsobil medzi ľuďmi obrovskú senzáciu a tekutina z mozgu jesetera sa začala predávať vo veľkom. Ľudia v noci spali pokojne, nikoho netrápili nočné mory, všetci chodili radi spať, tešili sa na spánok a ráno po prebudení mal každý dobrú náladu.
Ale ako to už chodí, tekutina z jeseterov tu nebola navždy. Začala sa rýchle míňať, takmer všetky jesetery boli vyhubené. Ochrancovia prírody boli pobúrení, no nenásytní ľudia sa neustále dopytovali po úžasnom rybom produkte, po ktorom sa tak krásne spí.
Až bol vyhubený posledný jeseter, ľudstvo bolo ochudobnené o ďalší jedinečný druh, ktorý na tomto svete existoval. Všetci si museli opäť zvyknúť na obyčajné sny, vo svete panovala zlá nálada a zrástol počet jedincov s depresiami.
No viac ako po dvoch rokoch sa všetko pomaly vracalo do normálneho života a ľuďom ostali už iba spomienky na rybu, ktorá im dokázala dať krásne sny.
Júlia Ngová, Oktáva
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára