2222

"Ach Grace... už zase tie tvoje sny. Neviem prečo ma nimi neustále zaťažuješ. Choď radšej niečo upratať."
Toto počúvala Grace skoro každý deň, keď prišla zo školy a chcela sa pochváliť mame, aký krásny sen sa jej v noci opäť prisnil.
Žila si svoj život , no často myslela na to , čo by sa bolo stalo keby...keby bolo všetko podľa jej predstáv.
Jej mama bola alkoholička a otec sa choval tak , akoby bola len vzduchom a občas slúžkou v ich dome. Mala 17 rokov.
Chodievala von so svojimi priateľmi , ktorých mala veľa. Každému sa javila ako skromné , milé , vyrovnané a šťastné dievča.
V škole sa jej tiež veľmi darilo. Mala samé jednotky a bola na seba hrdá. Nie preto, že by bola pyšná , ale preto, že na to aký má život , dokázala sa dobre učiť
a vedela hocičo. O svojich problémoch hovorila len svojim najlepším priateľom a to boli Emilly a Oliver. Tí dvaja ju obdivovali za to, ako to všetko zvláda.
Lenže Grace už poznala aj aké to je byť na dne. Bolo jej veľmi ľúto akých má rodičov. Vždy si priala aby bolo všetko inak.
Aby už nikdy necítila trápenie na svojom srdci. Aby bol svet krajší a veselší. Raz večer si Grace išla skoro ľahnúť. Bola polnoc a ona ešte nespala.
Vyšla z postele a podišla k oknu. "Už viem prečo nemôžem spať", povedala. Bol totiž spln. Niektorým ľuďom prekáža keď je spln pretože má na nich zlé účinky.
Ale Grace spln milovala. Vždy sa na Mesiac veľmi rada pozerala. Zo svojho domu videla na more. A zrazu si povedala "čo keď nachvíľu odídem? Aj tak si toho nik nevšimne".
Prehodila si župan okolo pliec a odišla. Keď prišla k moru , obdivovala ho. Predstavovala si , aké by to bolo byť napríklad rybou a plávať si sem a tam.
V tom...Grace niečo pohltilo a ona stratila vedomie. Videla zatvorené dubové dvere. Kľučka bola už zhrdzavená a jej koniec klesal ku kobercu , akoby ťahaný zemskou príťažlivosťou.
Zrazu sa dvere otvorili. Za nimi sa nachádzala malá izba. Bola to Graceina izba. Myslela si , že sa už vrátila domov. Ale nevrátila sa! Uvidela aj druhé dvere , ktoré v jej izbe nikdy
neboli. Boli biele a popukané. Dvere sa otvorili. Na svojom tele pocítila ľahký vánok a začula šum mora. Prešla cez dvere a zatvorili sa. Ocitla sa na pláži.
Tam uvidela Emilly a Olivera. "O tvojom živote vieme toho veľa" , povedala Emilly. "Vieme , aký ho máš ťažký", dodal Oliver.
"Pozri sa okolo seba , ako je tu nádherne". Nevedela kde je, ale v spoločnosti svojich priateľov sa cítila bezpečne.
"Pozri sa, čo máš v rukách", povedal Oliver. Grace vo svojich rukách držala motýľa. Sama nevedela ako sa do jej rúk dostal. Motýľ mal na každom krídle zvláštny obrazec, ktorý pripomínal číslo 2.
Povedala "štyri dvojky?" , čo to znamená?" Spýtala sa najprv samej seba a keď jej nič nenapadlo , spýtala sa Emilly a Olivera. "Vysvetlím ti to", povedala Emilly.
"Motýľ je symbolom a znakom šťastia. A štyri dvojky ? , štyri je to ako štvorlístok a ten prináša šťastie. A dvojka ? veď tvoje obľúbené číslo je dva. Všetko to znamená šťastie.
Pozri , kašli na to ako sa k tebe správajú rodičia a kráčaj životom po svojom. V škole máš samé jednotky a máš priateľov , na ktorých sa môžeš vždy spoľahnúť".
Všetci traja sa navzájom objali. Grace zatvorila oči a zacítila , že ju na srdci nič netrápi. A keď znovu otvorila oči , stála pri mori. Pousmiala sa a utekala domov.
Keď prišla domov , pozrela na hodiny a stále bola polnoc.

Michaela Bölcsová 2.A