Kde pijú dúhy

Chcela spoznať cit. Cit menom láska. Spoznala ho len na chvíľu a potom ho stratila navždy.  Jedna udalosť, jedna strata. Strata toho najdôležitejšieho. Strata citu, ktorý najviac chcela cítiť.
Dalila mala všetko. Rodinu, vzdelanie, zabezpečenie do budúcnosti a kamarátov. Rodičia jej dali meno Dalila, pretože z hebrejčiny jej meno znamená nežná a jemná. A to ona naozaj bola. Vždy ju chovali ako v bavlnke. Mali iba ju. Väčšina detí, ktoré nemajú súrodenca bývajú často rozmaznané. Ona bola ale presný opak. Každý deň ďakovala rodičom za to, čo má a za to, ako sa k nej správajú. Každý deň im hovorila ako ich ľúbi. Rodičia jej každý deň hovorili, aký je pre nich poklad a že muž, ktorý získa jej srdce, bude najšťastnejším mužom na svete.
Jej život nešiel ani pomaly, ani rýchlo. Na základnej škole bola výbornou žiačkou, na strednej škole taktiež a na vysokej škole bola najlepšou študentkou v ročníku. Hneď potom, ako sa stala právničkou, zamestnala sa u veľmi bohatých ľudí. Bola veľmi priateľská, dobrosrdečná a všetci ju mali radi. Kúpila si vlastný byt, o ktorom už ako pubertiačka snívala. Každý deň chodievala do práce a navštevovala rodičov. Rodičia boli pre ňu najväčšou oporou, akú potrebovala. Bola skutočne šťastná. Pamätala si na to, čo jej raz povedala mama. Povedala jej, že muž, ktorý získa jej srdce bude najšťastnejším na svete. Pamätala si aj na to, ako sa spoznali s otcom. Otec bol prvým a aj posledným mužom v jej živote. Dalila bola z príbehu, ktorý jej rozprávala mama úplne ohúrená. Povedala si, že aj ona chce nájsť lásku na prvý pohľad a ostať s ním až do konca života. Mala 28 rokov a stále nemala žiadneho priateľa, čakala na toho pravého. Niekedy si myslela, že sa žiadny podľa jej predstáv nenájde.  Jedného dňa, keď prišla Dalila do práce, povedali jej, že má zaučiť mladého právnika do praxe. Keď ho jej oči po prvýkrát uvideli, Dalila ostala ako omámená. Navonok bol presne taký, akého si predstavovala. Zo začiatku si držala odstup, ale po roku spoločnej práce už nie.
Jedného večera išla Dalila z práce domov neskoro. Nerátala s tým, že sa jej práca predĺži a že bude tak pršať. Nemala rada MHD a taxíky, pretože sa bála jazdiť sama. Neostávalo jej nič iné, ako ísť pešo. Ako tak kráčala rozkvitnutou alejou, započula cudzie kroky. Bála sa otočiť. Keď sa kroky pomaly ale isto blížili, otočila sa. Bol to zamilovaný pár. Pomaly sa blížila k činžiaku, v ktorom bývala. Ako vyťahovala kľúče z kabelky, niekto na ňu zaútočil. Nevedela sa brániť. Snažila sa kričať, ale nešlo to. Bola v takej panike, že sa nedokázala hýbať. Zatvorila oči, no v tom započula beh. Zrazu zakričala a ten niekto pribehol a zachránil ju. Nevedela kto to bol, nepoznala toho človeka. Dalila mu poďakovala a rýchlo utekala schodmi hore do bytu. Zavolala Michalovi. Michal bol ten mladý právnik, ktorého Dalila zaúčala. Poprosila ho, či by si s ňou zajtra večer nevyšiel von. Bola veľmi zúfalá a nemohla uveriť tomu, čo sa stalo. Nikdy sa jej nič podobné nestalo, nevedela ako má v takej chvíli reagovať.
Prišla noc druhého dňa. Michal prišiel pre Dalilu a šli spolu do kaviarne. Sedeli oproti sebe v malej útulnej kaviarni vysoko v horách a okrem pukania dreva v kozube nebolo počuť takmer nič. Tie minúty mali chuť večnosti. Teda... Ak by mala byť večnosť takáto, pokojne by ju chcela aj hneď.

 Po čase  vzal jej ruku do dlaní a obzeral si ju, akoby ešte nič krajšie nevidel. Znova sa jej pozrel hlboko do očí a pôsobil, akoby tam našiel zdroj neutíchajúceho šťastia. V tej chvíli už  nedokázala udržať slzy a s potláčanými vzlykmi sa pozrela do okna, na neutíchajúci pohyb tam vonku.  Šialený pocit neutíchajúceho, večného šťastia a pokoja sa horko miešal s bezmocnosťou, či skôr bezmocnou beznádejou. V jednej sekunde sa dá nájsť všetko a zároveň to aj stratiť. Čo teraz? Bolo to jediné, o čom dokázala v tej chvíli premýšľať. Zdalo sa, že on už nebol schopný ani toho...Kukučkové hodiny odbíjali polnoc. Michal navrhol, či by nemohli ísť k nej. Bola ním tak očarená, že súhlasila. Keď prišli k nej domov, otvorili si fľašu vína a zhovárali sa. Dalila mu navrhla, aby u nej prespal. Keď sa ráno zobudila, jej byt bol hore nohami. Vstala z postele a s nemou tvárou chodila po byte. Všetko bolo rozbité, zničené a niektoré veci ukradnuté. Spomenula si, že Michal u nej prespal. Hneď mu zavolala a povedala mu čo stalo. On je tvrdil, že okolo pol 4 v noci od nej odišiel a že keď odchádzal všetko bolo v poriadku, a povedal jej, že si požičal náhradné kľúče, aby mohol zamknúť. Dalila bola chvíľu v šoku a nezmohla sa na slovo. O pár minút zavolala do práce a ospravedlnila sa, že nepríde. Zavolala taktiež políciu a jej najlepšej priateľke, aby prišla. Bola v strašnom šoku. Polícií povedala aj o incidente, ktorý sa stal pred pár dňami pri vchode do činžiaku. Dalila si nevedela vysvetliť, čo sa deje. Začínala si myslieť, že jej chce niekto ublížiť, alebo dokonca aj zabiť. Po 5 hodinách polícia odišla. Spolu s jej priateľkou začali upratovať byt. O takmer 8 hodín, bol celý byt uprataný. Dalila bola veľmi bohatá a veľa ľudí ju poznalo. Povedala si, že možno jej chce ublížiť niekto s kým sa pozná. Začala premýšľať o tom, či niekomu vo svojom živote neublížila. Spomínala aj na tých, ktorých ako právnička obhajovala ešte pred tým, než sa zamestnala u bohatej rodiny. Priateľku poprosila, aby u nej prespala. Išli spať veľmi neskoro. Nad ránom sa Dalila strhla zo sna, a v tom si uvedomila, že má v obývačke kameru. Nespomenula si na ňu, pretože ju nechcela. Myslela si, že jej bude zbytočná. Ale napokon si ju nechala. Keď si prehrávala záznam z kamery, bolo to neuveriteľné. Videla Michala, ako jej ničí a kradne veci. Nemohla tomu uveriť. Ako to, že nič nepočula. Nevedela si to vysvetliť. Ihneď zavolala políciu, dala im záznam z kamery a tí Michala zatkli. Časom a vyšetrovaním sa zistilo, že okradol už viacero žien. Nebola tak  zničená z toho, že jej zničil a ukradol veci, ale z toho, že sa doňho zamilovala. Prišla o to, po čom najviac túžila. Prišla o ten cit. Prišla o cit milovať. Michal bol jej jediným priateľom. Chcela byť ako jej mama. Bola z toho zničená a smutná. Rozhodla sa odísť z mesta. Chcela ísť tam, kde pijú dúhy, tam kde je šťastie. Keď si balila svoje veci, postupne si uvedomovala, že tu má všetko. Má svoj vysnívaný byt a úžasnú prácu. Bola síce smutná z toho, že má 30 rokov a žiadneho priateľa, ale uvedomila si, že radšej ostane sama a bude piť z dúhy šťastia. No prišla o to, čo najviac chcela. O cit milovať. Tento cit je pre každého z nás veľmi dôležitý, pre Dalilu bol najdôležitejší. Preto prišla o „všetko“, pretože ten cit bol pre ňu všetko.  

Michaela Bölcsová, 3.A