Mám v hlave včelín

Aj vám sa to občas stáva? Hlavou vám víria myšlienky a vy ani nestíhate vnímať, o čom vlastne sú. Nasledujú v takom rýchlom slede, že keď konečne spomalia, tak ani neviete, kde sa vzali, akou myšlienkou tento prúd začal. Je to ako včely vo včelíne. Je ich veľa, sú hlučné a napohľad neusporiadané, no každá má v tom včelíne svoje miesto. Rovnako ako myšlienky v hlave, hlučné, absolútne od veci, ale nám určitým veľmi zvláštnym spôsobom dávajú zmysel. Pravdepodobne mi rozumejú len ženy, lebo len oni si dokážu pospájať aj dve absolútne nesúvisiace veci a urobiť z toho obrovskú katastrofu. Dokážu vydedukovať nevydedukovateľné a dospieť k absolútne nečakanému záveru. Tak to popisoval jeden muž v jeho prednáške o ženskom a mužskom mozgu. Muži asi nikdy nemajú v hlave taký neskutočný neporiadok. Ich mozog je rozdelený na niečo ako škatule. Jedna je na auto, druhá na peniaze, tretia na prácu, štvrtá na manželku, atď. A tieto škatule sa nikdy nedotknú. Muži si vždy vyberú len jednu škatuľu a rozprávajú resp. myslia len na to, čo sa nachádza práve v tej škatuli. Dokonca majú škatuľu, v ktorej nič nie je. Tú otvárajú najradšej a najčastejšie. To je dôvod, prečo dokážu hodinu v kuse pozerať do prázdna alebo prepínať za sebou kanály v televízii v takom slede, že z toho nikto nič nemá, dokonca ani oni sami. Preto zrejme nepoznajú niečo, ako včelín v hlave. To ženy neskutočne rozčuľuje. Prídu k mužovi, pozrú na neho a spýtajú sa ich obľúbenú a otrepanú otázku: „Na čo myslíš?“ Neviem, čo čakajú, v romantickom filme by dostali zrejme nejakú prehnane sladkú odpoveď, no v skutočnosti je to odpoveď: „Na nič.“ A to ženy nikdy nepochopia, pretože oni túto škatuľu nemajú. Majú niečo ako veľkú guču drôtov, kde je všetko prepojené so všetkým, a je to poháňané energiou zvanou emócie. Preto majú sklon všetko si pamätať. Udalosť sa spojí s emóciou a vypáli sa do mozgu. Môže sa to stať aj mužom, ale len výnimočne, pretože tým je, ako sa hovorí, všetko jedno.

Mať v hlave včelín. Je to zážitok alebo skôr utrpenie? Ako kedy, má to svoje výhody aj nevýhody. Výhody, ak píšete kompozíciu alebo akúkoľvek inú prácu a napadá vám plno myšlienok, ktoré môžete použiť. Zároveň si však musíte dať pozor, aby ste ich všetky zachytili. Nevýhodou je to vtedy, ak večer ležíte v posteli a snažíte sa zaspať, no myšlienky sa vám preháňajú v hlave a nedajú vám pokoj. Čo je však horšie, že si nemôžeme vybrať, či to chceme alebo nie. Jednoducho to príde. Treba sa s tým nejako vyrovnať a hlavne, hlavne nenechať, aby sa tento včelín presunul na jazyk, lebo to by mohlo mať v niektorých prípadoch skutočne katastrofálne následky.

Lujza Valúšková, 3.A