Keď som bola malá, všetko bolo také krásne, také obyčajné a
jednoduché, ale čím som staršia všetko sa mení na zdĺhavé príbehy problémov a
trápení. Ako malá som vždy snívala o kope hračiek, o psíkovi a o tom ako by som
chcela byť automobilový alebo motokárový pretekár. Iné dievčatá vždy snívali o tom,
že budú princezné a ako budú žiť so svojím pravým princom až do smrti, ale ja
nie. Mojím
veľkým snom vždy bolo stať sa pretekárom, či skôr pretekárkou, vyhrávajúcou
jeden pretek za druhým a vždy triumfálne stojacou na stupienkoch víťazov,
zbierajúcou len tie najcennejšie
trofeje. No osud to chcel inak. Čas
šiel príliš rýchlo na to, aby som sa zastavila a splnila si jeden zo svojich
veľkých snov. Vlastne ako som rástla, tak sa veľké sny dostávali stále
viac a viac do úzadia a ustupovali tak snom reálnejším
a využiteľnejším pre život, do ktorého nás tlačí dnešná spoločnosť.
A tak si v podstate myslím, že mám všetko, po čom túžim. Splnil sa mi
sen o najlepšom priateľovi, ktorého som našla vo vytúženom samojedovi,
ktorý sa volal Cyprián a okrem najlepšieho priateľa mi robil živé plyšové
zvieratko. Tento svoj sen som si však, bohužiaľ, dlho neužila, pretože Cyprián
zomrel. Keď moji rodičia videli, ako ma to trápi, rozhodli sa, že ma treba
nejako rozveseliť a tak ma jedného dňa zobrali na výlet. O to väčšie
bolo moje prekvapenie, keď sme dorazili do cieľa a ja som zistila, že sme
vlastne prišli po nového psíka. Bol veľmi pekný
a hneď sme si ho aj s rodičmi obľúbili. Volá sa Artush, máme
ho už šesť rokov a medzičasom k nemu pribudol ešte jeden psík. Teraz som veľmi šťastná, mám svojich dvoch nádherných
a poslušných samojedov, ktorých nadovšetko milujem. Osud je však
čudná vec. Splnil mi aj ten najväčší sen, aj keď už bol dávno zatlačený
radosťami a starosťami všedných dní., sen stať sa pretekárkou. Chodím totiž s pretekárom
na minibikoch, ktorý okrem iného vlastní aj veľkú motorku, ktorá je zase jeho
najväčším snom. Vždy, keď je teplo ideme sa
spolu previezť. Práve vďaka nemu som spoznala život a začala som si ho naplno
užívať. Teraz viem aký to je pocit jazdiť veľkou rýchlosťou a je to ten
najlepší a najkrajší okamih plný adrenalínu, aký si viete predstaviť. A tak
som vlastne šťastný človek, lebo mám okolo seba ľudí, ktorí mi dokázali splniť moje sny. Bez nich by som to asi nedokázala.
Simona
Turkovičová, 3.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára