Matúš Bella - Mucha

Mucha

Teraz som úspešný právnik a o peniaze nemám núdzu. Mám ženu a dve deti , sme šťastná rodinka. No však toto všetko by som možno nebol mal, nebyť tej záhadnej udalosti, ktorá sa mi prihodila keď som mal pätnásť rokov.

Bol som bol obyčajný podpriemerný študent na Gymnáziu Františka Víťazoslava Sasinka v Skalici. Domáce úlohy som si robil v škole cez prestávky, cez ktoré som sa ešte stíhal aj učiť. Priemer všetkých mojich známok nebol lepší ako 3. Nebolo to tým že by som bol hlúpy, jednoducho ma to nebavilo. No začal som si uvedomovať, že ak to má takto pokračovať, prezidentom sa nestanem. Vždy som mieril vysoko, mal som hlavu v oblakoch, sníval som o tom ako budem najlepší, ale keď prišlo na učenie, hneď to všetko nevyzeralo tak ľahké ako v snoch. Chcelo to zmenu, a to súrne, ak som mal niečo v mojom živote dosiahnuť. Jedného nedeľného večera som si sadol k môjmu pracovnému stolíku a povedal som si, že sa jednoducho prichystám do školy. Začal som domácimi úlohami. Povedal som si, že to je utrpenie, povzdychol som si a vykašľal som sa na to. Vtom som začul nepríjemný bzukot, aký vydávajú muchy a podobná háveď. Porozhliadol som sa po izbe, práve vletela dnu oknom a sadla si na veľký slovník anglického jazyka, ktorý som mal uložený v poličke. Už som bral do ruky zošit na matematiku, aby som ho aspoň nejako zužitkoval, keď som začul tichým, tenkým hláskom povedať: „To by som na tvojom mieste nerobila.“ Docvaklo mi, že to povedala tá mucha. Nevedel som, či som si odpálil mozog z toľkého učenia, tak som sa tej muchy spýtal: „Ty vieš rozprávať?“. Odpoveď bola áno, čo už ma skoro vôbec neprekvapilo. Mucha pokračovala: „Ja som mucha, ktorá zjedla všetku múdrosť sveta, nehalucinuješ, naozaj existujem a viem rozprávať!“ Ja už som tomu začínal veriť, tak za nekončiaceho výkladu muchy mi sánka klesala nižšie a nižšie. „Určite sa pýtaš,“ pokračovala mucha, „prečo som sa ukázala práve tebe. Nuž je to preto, lebo som v tebe videla potenciál, ktorý som ešte u nikoho nevidela. Ak budeme tvoj mozog trénovať, môžeš raz byť mojím nástupcom, ba dokonca aj presiahnuť moju genialitu!“ Ja som bol radosťou celý bez seba, pretože niekto konečne uznal moju inteligenciu. Mucha povedala, že začneme tým, že dokončím gymnázium. Odvtedy, deň čo deň, chodila so mnou do školy a šepkala mi správne odpovede do ucha. Priemer sa mi bleskovo zlepšil, stal som sa najlepším žiakom školy. Nemusel som sa vôbec učiť ani sa stresovať kvôli známkam, jednoducho som si užíval života a bolo mi dobre. No ten čas ubehol až priveľmi rýchlo. Zrazu som stál pred veľkou úlohou. Bolo pre mňa na čase maturovať. Vedel som, že mám u seba muchu, ale predsa som ešte nikdy nematuroval takže tréma a strach mali svoj dôvod. Myslím si ale, že to nebolo len tým. Jednoducho som sa bál, že sa niečo pokazí. No všetko prebiehalo bez problémov. Zmaturoval som bez problémov, tak, ako sa odo mňa ako od najlepšieho žiaka školy čakalo.
No až keď bolo všetko za mnou, uvedomil som si, že počas celých skúšok mucha nepovedala ani pol slova. Iba nepríjemne bzučala...