Potom ti tú šancu dám

Na peróne s lístkom v jednej dlani,
ktorú ešte nedávno tvoja držala.
Ach, Bože, tak veľmi chcem ísť za ním!
V druhej cítim kožu kufrového držadla.

V tento deň tak smutný, prázdny
čakám, či neprídeš a nezastavíš ma.
Pokojne buď zlý a vážny,
veď u nás to vždy tak začína.

Nebola to moja vina,
to ty si ten, čo sklamal dnes.
Nevravím, že je v tom iná,
len to, že si zbabelec.

Pozerám sa na to mesto.
To, kde s tebou žila som.
Odchádzam a cez to všetko,
odpúšťam ti s úsmevom.

Tma predo mnou, tma aj vo mne,
tma nado mnou a za mnou tiež.
Chcela by som ťa mať pri mne,
kde som teraz dobre vieš.

Tento vzťah je o nás. Oboch!
A problémy – tie sú tiež.
Pozerám sa cez ten oblok
a viem, že už neprídeš.

Na chvíľu len zavriem oči,
ten vlak sa už rozbieha.
Potom zrazu teba zočím,
ako k vlaku pribiehaš.

Prepáč, drahý, už je pozde.
Skús to znovu o rok, dva.
Nehovorím ti to zlostne!
Potom ti tú šancu dám...

D. Barbaričová, 2.A