Ako len nenávidím ranné prebúdzanie s pocitom plným
prázdnoty a nechuti do života. Cítim studený vánok, ktorý prichádza cez
pootvorený oblok. Len s ťažkosťami a za pomoci silnej vôle zodvihnem svoje
rozospaté, unavené telo z mäkkej vyhriatej postele. Sadnem si na jej kraj, nohy
položím na studenú dlážku a rukami si prehŕňam rozstrapatené vlasy. Hodím chabú
pózu do zrkadla priamo pred posteľou. Vyzerám strašne, ako vždy.
Znovu sa bezvládne zvalím na posteľ a dlho sa prevaľujem, až kým ma moje myšlienky nepremôžu a nepostavia ma na nohy. Ničota všade naokolo. Prenasleduje ma. Cítim ako ma hladí po chrbte, obmotáva sa mi okolo krku a dusí ma. Zmývam ju studenou sprchou. 8 hodín v práci, každý deň, týždeň, mesiac, rok, už to ani nepočítam. Mať tak svoj svet. Svet úplne iný ako tento. Usporiadaný, spravodlivý, čistý. Dokonalý, podľa mojich predstáv. Svet plný hudby, farieb, vzájomného pochopenia, tolerancie, bez arogancie. Plný múdrych ľudí s vlastnými názormi. Aká hlúpa a naivná predstava, ľudia nevedia tolerovať cudzie názory, vždy pretláčajú ten svoj. Pchajú nám ho pod nos ako predavači v čínskych obchodoch ,,Kupte pane dobry!“ a vôbec im nevadí, že svojimi rečami vyvracajú ten náš. Ničia nám sny a ilúzie.
My ľudia sme ako obrazy, ako hudba. Nájdu sa medzi nami aj malí aj veľkí, zložití aj jednoduchí, mladí aj starí, krásni aj škaredí. My ľudia sme totiž ako umenie. Svojou rozmanitosťou robíme svet zaujímavý, či už v dobrom, alebo zlom.
Znovu sa bezvládne zvalím na posteľ a dlho sa prevaľujem, až kým ma moje myšlienky nepremôžu a nepostavia ma na nohy. Ničota všade naokolo. Prenasleduje ma. Cítim ako ma hladí po chrbte, obmotáva sa mi okolo krku a dusí ma. Zmývam ju studenou sprchou. 8 hodín v práci, každý deň, týždeň, mesiac, rok, už to ani nepočítam. Mať tak svoj svet. Svet úplne iný ako tento. Usporiadaný, spravodlivý, čistý. Dokonalý, podľa mojich predstáv. Svet plný hudby, farieb, vzájomného pochopenia, tolerancie, bez arogancie. Plný múdrych ľudí s vlastnými názormi. Aká hlúpa a naivná predstava, ľudia nevedia tolerovať cudzie názory, vždy pretláčajú ten svoj. Pchajú nám ho pod nos ako predavači v čínskych obchodoch ,,Kupte pane dobry!“ a vôbec im nevadí, že svojimi rečami vyvracajú ten náš. Ničia nám sny a ilúzie.
My ľudia sme ako obrazy, ako hudba. Nájdu sa medzi nami aj malí aj veľkí, zložití aj jednoduchí, mladí aj starí, krásni aj škaredí. My ľudia sme totiž ako umenie. Svojou rozmanitosťou robíme svet zaujímavý, či už v dobrom, alebo zlom.
Lucie Hotařová, 3.A
obrázok: Alexandra Bolfová, 3.A
obrázok: Alexandra Bolfová, 3.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára