nedeľa 7. októbra 2012

Umenie zmýva z duší prach každodennosti



 Umenie zmýva z duší prach každodennosti. Výrok slávneho muža, ktorý v živote veľa dokázal a pre mnohých je vzorom, ba priam niečím nadprirodzeným. Každý jeho myšlienku chápe úplne inak, a nie každý ju vie aj vyjadriť.
Prach každodennosti, takmer relatívny pojem, pod ktorým si napríklad ja predstavím dennú rutinu, strasti i slasti života. Nudné opakovanie tej rovnakej činnosti, ktorá človeka ubíja a nemožno jej uniknúť. Problémy z rutín vyplývajúce, či problémy, ktoré sa jednoducho vyskytnú. Je priam komické ako je život po stáročia rovnaký. Plný povinností, vzostupov i pádov. Každý pred touto rutinou či realitou uniká inak. Pablo Picasso napríklad pomocou obrazov a rozmýšľaním nad takmer nadpozemským. Ja osobne, a nie žeby som sa chcela porovnávať k Pablovi, sa riadim skôr tým, že keď nemám poriadok v živote a v sebe, treba ho mať aspoň okolo seba. Preto niekedy aj o dvanástej v noci upratujem, robím veci, ktoré by naozaj počkali, všetko triedim, vyhadzujem, hľadám všetkému správne miesto. Kreslenie beriem skôr ako odreagovanie a cítim, že v krajných prípadoch mi aj tak nepomôže. Bohužiaľ, nedokážem myšlienky vyjadriť pomocou plátna a farieb, tak ako to dokázal Pablo. Možno aj preto nie je moje kreslenie ničím zaujímavé.
Avšak pre niekoho môže byť vykúpením z každodennej rutiny a oslobodením od problémov práve umenie. Nezáleží na tom „čo“ robíte a ako dobre to robíte. Ide o to, ako sa pri tom cítite. Môžete byť spevákom, tanečníkom, maliarom či skladateľom. Môžete byť umelcom-kuchárom aj športovcom, veď umenie môže byť všetko, čo je krásne a na čo je radosť sa pozerať. A ak človek ide na maximum, nič naokolo neexistuje. V tej chvíli nepotrebujete vedieť aké je počasie, ani čo je nové vo svete šoubiznisu. Tento pocit sa dá prirovnať k extáze a miestami by mohol byť aj silnejší. (Myslím si to, extázu som nemala. :D) Najlepšie však je, ak človek nájde svoj skrytý potenciál a svojim umením prerazí a zaujme.
Musím sa k tomu vrátiť, no podľa mňa, práve Picasso, ako maliar mohol túto myšlienku vyrieknuť. Práve kreslenie je ten typ umenia, kedy nejde o rýchlosť v nohách ani silu hlasiviek. Ide o predstavivosť, kedy vaše myšlienky prekričia realitu. Práve v týchto chvíľach sa ľudská duša zdá byť čistou, oprášenou.
Pablo Picasso bol úžasný človek, ktorý sa odkryl a siahol si až na dno, aby ukázal svetu viac ako Adam a Eva. Spolu s naším profesorom slovenského jazyka donútil k zamysleniu nielen mňa, ale dúfam, že aspoň desať ľudí v našej triede, ktorí sa pokúsili k jednej vete a myšlienke vyplodiť aspoň dvesto slov, čím zo svojej duše aspoň čiastočne zmyli prach každodennosti.

Dominika Zajárošová, 4.B
obrázok: Adela Liščáková

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára