Umenie
zmýva z duší prach každodennosti. Výrok slávneho muža, ktorý v živote
veľa dokázal a pre mnohých je vzorom, ba priam niečím nadprirodzeným.
Každý jeho myšlienku chápe úplne inak, a nie každý ju vie aj vyjadriť.
Prach
každodennosti, takmer relatívny pojem, pod ktorým si napríklad ja predstavím
dennú rutinu, strasti i slasti života. Nudné opakovanie tej rovnakej
činnosti, ktorá človeka ubíja a nemožno jej uniknúť. Problémy z rutín
vyplývajúce, či problémy, ktoré sa jednoducho vyskytnú. Je priam komické ako je
život po stáročia rovnaký. Plný povinností, vzostupov i pádov. Každý pred
touto rutinou či realitou uniká inak. Pablo Picasso napríklad pomocou obrazov
a rozmýšľaním nad takmer nadpozemským. Ja osobne, a nie žeby som sa chcela
porovnávať k Pablovi, sa riadim skôr tým, že keď nemám poriadok
v živote a v sebe, treba ho mať aspoň okolo seba. Preto niekedy
aj o dvanástej v noci upratujem, robím veci, ktoré by naozaj počkali,
všetko triedim, vyhadzujem, hľadám všetkému správne miesto. Kreslenie beriem
skôr ako odreagovanie a cítim, že v krajných prípadoch mi aj tak
nepomôže. Bohužiaľ, nedokážem myšlienky vyjadriť pomocou plátna a farieb,
tak ako to dokázal Pablo. Možno aj preto nie je moje kreslenie ničím zaujímavé.
Avšak
pre niekoho môže byť vykúpením z každodennej rutiny a oslobodením od
problémov práve umenie. Nezáleží na tom „čo“ robíte a ako dobre to robíte.
Ide o to, ako sa pri tom cítite. Môžete byť spevákom, tanečníkom, maliarom
či skladateľom. Môžete byť umelcom-kuchárom aj športovcom, veď umenie môže byť
všetko, čo je krásne a na čo je radosť sa pozerať. A ak človek ide na
maximum, nič naokolo neexistuje. V tej chvíli nepotrebujete vedieť aké je
počasie, ani čo je nové vo svete šoubiznisu. Tento pocit sa dá prirovnať
k extáze a miestami by mohol byť aj silnejší. (Myslím si to, extázu
som nemala. :D) Najlepšie však je, ak človek nájde svoj skrytý potenciál
a svojim umením prerazí a zaujme.
Musím
sa k tomu vrátiť, no podľa mňa, práve Picasso, ako maliar mohol túto
myšlienku vyrieknuť. Práve kreslenie je ten typ umenia, kedy nejde o rýchlosť
v nohách ani silu hlasiviek. Ide o predstavivosť, kedy vaše myšlienky
prekričia realitu. Práve v týchto chvíľach sa ľudská duša zdá byť čistou,
oprášenou.
Pablo
Picasso bol úžasný človek, ktorý sa odkryl a siahol si až na dno,
aby ukázal svetu viac ako Adam a Eva. Spolu s naším profesorom
slovenského jazyka donútil k zamysleniu nielen mňa,
ale dúfam, že aspoň desať ľudí v našej triede, ktorí sa pokúsili
k jednej vete a myšlienke vyplodiť aspoň dvesto slov, čím zo svojej
duše aspoň čiastočne zmyli prach každodennosti.
Dominika Zajárošová, 4.B
obrázok: Adela Liščáková
obrázok: Adela Liščáková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára