Koľko poschodí má nebo?

Dlho som premýšľala, ktorú tému na sloh by som si vybrala. Po dlhšom premýšľaní som si vybrala tému, ktorá je mi blízka, pretože už dlhšie nad ňou premýšľam. Už dlhšie ma trápi myšlienka posmrtného života. Veľa ľudí z môjho okolia zomiera a ja neviem, kam vlastne idú, kde je ten nepoznaný svet, o ktorom sa len špekuluje a ako to tam vôbec vyzerá. Kam idú ľudia, ktorí síce odišli z našich životov, no zostali v našich srdciach. Premýšľam kam všetci tí ľudia idú. Každý z nás je iný. Každý má inú povahu, iný spôsob života. A myslím, že aj po smrti každý jeden z nás zostane originálny, tak ako počas života. Práve preto mi napadla myšlienka, že nebo má viacero poschodí. Na každom je niekto iný. Na prvom sú tí, ktorí počas života hrešili najmenej a nemusia byť tak blízko k Bohu, nemusia celý svoj posmrtný život stráviť spovedaním sa. Nezáleží na tom, kto sme, čo sme v živote dokázali, kto sme boli, v čo sme verili alebo ako sme žili, jednoducho každý z nás sa dostane do neba, do toho svojho predurčeného poschodia. Netuším koľko ich je, netuším koľko ľudí sa zmestí do jedného poschodia, no viem, že každý si svojou originalitou vyslúži miesto vo svojom poschodí. Zaslúži si určité uznanie a zaradenie do svojho poschodia. Rôznorodosť určuje zaujímavosť tohto sveta. Keby sme boli všetci rovnakí, svet by bol nudný. Keby boli všetci ľudia rovnakí, neboli by ľudia čierny alebo biely, s veľkými či malými očami, svet by bol neoriginálny a ľudia by mali v nebi len jedno poschodie, do ktorého by mohli ísť. A čo potom s tými ostatnými? Veď by sme sa predsa všetci ani nezmestili do jedného poschodia. Ako vidíme, originalita má svoje dobré stránky, ale i zlé. Originalita je niekedy pre ľudí veľmi zložitá. Nie každý chápe originálnosť tetovaní alebo piercingov. No zamyslime sa. Ako by to vyzeralo keby sme boli všetci rovnakí? Nemali by sme komplexy, lebo by nebol nikto nižší alebo vyšší, či štíhlejší alebo tučnejší než my. Už Hitler kedysi rozdeľoval ľudí, no v jeho prípade to bolo hnusné a egoistické. Bol to jeden z najkrutejších rasistov akého svet poznal. No ja nehovorím o takomto rozdeľovaní ľudí. Hitler bol práve ten typ človeka, ktorý nemal isté miesto v niektorom poschodí v nebi, no myslím, že svojím správaním si utvrdil status tyrana a zaistil si miesto kdekoľvek, len nie v nebi. No to som troška odbočila od témy. Ja som chcela hovoriť o rozdeľovaní slušných ľudí. No ak by náhodou Hitler v nebi skončil, naozaj len nejakou náhodou, určite by sme ho bez akéhokoľvek premýšľania zaradili do najvyššieho poschodia, tam kde už nie je nikomu pomoci. Nebo je miesto plné ľudí, ktorí nás opustili, no ktorých milujeme a najmä tých, ktorí nám tam niekde hore držia miesto práve vo svojom poschodí. Podľa môjho názoru, má každý to svoje miesto v nebi predurčené už od narodenia. Je pravda, že človek sa počas života mení, no a práve preto je len a len na nás do akého poschodia sa dostaneme podľa nášho správania počas nášho dlhého života. Naše poschodie sa odráža na našom správaní.

Bibiána Bitalová, 4.B