Každý deň stretávame veľa ľudí, kamarátov, rodinu či ľudí,
ktorých by sme azda ani stretávať nechceli. Ľudia, ktorých by sme najradšej
nikdy nevideli sa predsa v našich očiach nenarodili ako zlí či
nesympatickí. Toto všetko, tá zlosť a nenávisť, ktorú k týmto ľuďom
cítime sa postupne vyvíjala, no podľa mňa je toto všetko hlavne o tom, že
sa niekto hrá na niečo, čo v skutočnosti ani zďaleka nie je. Môžeme veriť
každému koho stretneme? Sú ľudia v skutočnosti takí, akí sa nám zdajú, že
sú? Nie je v tom nejaká pretvárka?
Ako už som
spomínala, svet okolo nás nie je vždy pekný, usmievavý, bezstarostný
a radostný. Svet okolo nás je takisto plný zla, závisti a intríg.
V súčasnosti sa ľudia dokážu pretvarovať tak dokonale, že na nich ani len
nespoznáte, že Vám váš chrbát odkrývajú namiesto toho, aby Vám ho kryli. Avšak
cítia sa ľudia lepšie, ak im ostatní lichotia hoci vôbec nerozprávajú pravdu?
Alebo v prípade, ak človek na rovinu povie, čo si myslí a čo
v skutočnosti pravda je?
Myslím si, že
hoci je na tomto dnešnom svete veľmi veľa falošných ľudí, ešte stále sa však
nájdu aj tí čestní, spravodliví, no hlavne tí, ktorí nám do očí neklamú
a povedia nám pravdu.
Ak sa niekto hrá vo svojom živote na anjelika s tým že
je realita úplne iná, skôr či neskôr sa toto divadlo prevalí a dotyčná
osoba bude viac než sklamaná, pretože sa k nej obrátia chrbtom tí, ktorí
si mysleli, že je v skutočnosti taká, akou sa zdá byť. Preto si myslím, že
je v živote dôležitejšie viacej byť, ako sa zdať.
Katarína Ondrušová, oktáva
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára