Bola to len hra

Po dlhom roku nastal opäť ten deň, deň mojich narodenín. Deň pred tým boli všetci okolo mňa akýsi tichí, až tajuplní. Vtedy mi ešte nedošlo, čo sa pre mňa chystá, lebo som nejako nevnímal, že na ďalší deň som o rok starší. Tento zvláštny deň sa už pomaly končil a ja som išiel spať rozmýšľajúc, prečo sú dnes všetci takí, akí sú, ale stále som nevidel súvis s mojimi narodeninami. Ráno som sa zobudil potešený, že mám narodeniny, vstal som a išiel pozrieť do obývačky. Boli tam rodičia aj s bratom. Pozdravili ma a to bolo všetko. Brat mi povedal či ho neodveziem do obchodu. Pomyslel som si, že na moje narodeniny zabudli a povedal som, že ho odveziem. Po príchode mi brat povedal nech ho počkám v aute. Ako čas plynul brat stále nešiel. Skúšal som mu zavolať na mobil, ale ako vždy bol nedostupný. Začal som sa báť, tak som ho išiel hľadať. Našťastie som ani nestihol vojsť do obchodu a on odrazu vyšiel. Povedal mi, že bol veľmi dlhý rad, preto musel čakať. Nasadli sme do auta a odišli domov. Keď som otvoril dvere, hneď som pochopil, že to všetko bola len akási hra, aby mi mohli prichystať narodeninové prekvapenie.

Matúš Olejník, 3.C

obrázok: Veronika Sobotová