Kam sa vlieva slza

              

               Slza... ten maličký prejav citov, ktorý však povie viac ako tisíc slov. Hoci je to len maličká kvapôčka, skrýva v sebe toho toľko, čo ani nedokážeme vysvetliť.

               Slzy sú veľmi mocné. A nevyronia sa len tak pre hocičo alebo hocikoho. Sú určené len tomu, na kom nám skutočne záleží. Niekedy však stačí jeden pohľad, jedna spomienka, jedno nesprávne pochopené slovo a slzám sa ubrániť nedá. Či sú to slzy šťastia alebo smútku, je to cit veľmi silný a ťažko s ním bojovať. Dokážu to len tí najsilnejší, ktorí dokážu plakať vo vnútri. Neukážu to navonok. Ja som taká tiež. Nemám rada, keď ma niekto vidí plakať. Pretože vtedy som veľmi zraniteľná a nedokážem sa brániť. Preto miesto kam sa vlievajú moje slzy je môj oddaný a verný vankúš alebo dlaň mojej mamy. Ak ma niečo trápi, toto sú miesta, kde zo seba dám všetko von. Pretože v živote nastáva veľa chvíľ, ktoré sa nám zdajú ťažké a bojíme sa, že ich nezvládneme. Viem, že tým, že si poplačem sa nič nevyrieši, ale vždy sa mi potom uľaví. Každý raz, keď doplačem si poviem, že už ma nikto neprinúti plakať. Lenže som naozaj citlivá a keď sa mi udeje niečo, čo mi je ľúto, ako napríklad, že sa pohádam s našimi alebo s kamarátom, alebo niekomu ublížim, len veľmi ťažko sa ubránim slzám. Niekedy to dokážem, inokedy nie. Ak ma niečo zabolí, ublíži mi, snažím sa byť ako kameň, ktorý nič necíti. Je to tak jednoduchšie. Lenže je to veľmi vyčerpávajúce. Ale aj tak som na to dosť silná. Byť silný znamená žiariť radosťou, aj keď si nešťastný. Snažiť sa niekomu odpustiť, aj keď si to nezaslúži. Zostať pokojný aj v čase zúfalstva. Mať dobrú náladu, aj keď si smutný. Usmievať sa, aj keď je ti do plaču. Urobiť niekomu radosť, aj keď sám máš bolesť v srdci. Týmto sa ja riadim. Pretože nerada odkrývam svoje vnútro. Stále sa snažím ukázať len tú moju radostnú stránku a neodhaliť to, čo ma bolí. Nechcem aby ma niekto ľutoval, alebo sa pýtal, čo mi je. To nemám rada.

               Takže všetko, čo ma trápi a bolí cez deň odsúvam do úzadia a nechávam to na večer, kedy to konečne prepustím na povrch a nebránim sa tomu. Len tma a vankúš pohltia moje slzy a vo mne sa rozleje pocit pokoja.

Justína Fulierová, oktáva

obrázok Ján Brída