Bolo raz jedno výročie (Bolí to)

Každý rok, keď spadne prach minulých rokov na moje srdce, spomeniem si na teba.
Vstanem ako každý deň, učešem si vlasy a pozriem sa na našu spoločnú fotografiu.
Pri pohľade na ňu zostanem sedieť na posteli v nemom úžase nad tým, čo všetko sme spolu prežili.
Bolí to.

Každý rok, keď sa v ten deň pozriem von z okna, pochmúrne počasie a dážď mi pripomenú teba.
Biela torta je položená v tme na zaprášenom stole a pohľad na ňu mi vtlačí slzy do očí.
Tvoje dlane mi nezotrú slzy, tvoje slová neutešia moju bolesť.
Bolí to.

Každý rok , keď zapaľujem sviečky na torte a sedím pri stole sama, myslím na teba.
Hovorím si, že už je príliš neskoro, všetko spoločné už skončilo.
Bol si krutý, keď si povedal, že ma nepotrebuješ. Nemal si zľutovanie.
Veľmi to bolí.

Každý rok, keď sa pozerám na oheň sviečok, vidím teba.
Želám si aby si prišiel, povedal, že ma miluješ a držal ma vo svojom náručí.
Ak by to bolo klamstvo, klam. Pretože, ak na teba myslím,
Bolí to.

Tento rok som nenašla zápalky, možno som ich ani nehľadala, nepozerala som na horiace sviečky.
Cítila som len oheň v mojom srdci, ktorý spálil všetky spomienky na teba.
Prach usadá na bielu tortu a ja pozerám z okna. Vyšlo slnko.
Bolesť ustala.

Lucia Balážová, oktáva